Ahojte :)
Výlety sa nám pomaly čoraz viac sprístupňujú, ale mňa asi nikdy neomrzí vyjsť sem-tam aj do prírody. Vždy som bola človek, ktorý vyhľadal vždy nejakú akciu, koncert, výlet či aj samotnú prírodu. Pravda je, že turistiky nikdy neboli moja silná stránka a teda nie vždy som sa na to podujala. ALE! Poslednú dobu som naozaj skúšala a naozaj sa to podarilo. Mám za sebou niekoľko výletov v prírode, ale aj na turistike. A dnes vás chcem zobrať trošku so mnou. Dnes sa pozrieme na Temešskú skalu. Ideme na to!
Ani som neverila, že sa vrátime k sérii Cestujeme po Slovensku. Dnes tu máme novú časť a tentokrát vás zoberiem na výlet na Temešskú skalu. A poviem vám, že z tej prírody odpadnete. Ideme na to...
KDE ZAPARKOVAŤ A AKO SA TAM DOSTAŤ?
Musíte sa dostať do obce Temeš. Z Prievidze idú aj autobusy, ktoré vás nechajú na začiatku dediny alebo potom v samotnom strede, na takom malom námestí. Ak vás nechajú a tom námestí, tak sa treba dosť k kultúrnemu domu, ktorý sa nachádza na pravej strane, keď pôjdete aj pravou uličkou (oproti Jednote).
Ak by ste išli svojim osobným autom, tak sa s navigáciou dostaňte až ku kultúrnemu domu. Tam je aj mieste pre autá - nie veľa, ale hádam vás z tade nevyhodia. Aj my sme tam nechali auto. Nezľaknite sa úzkych uličiek.
Hneď pri kultúrnom dome je šípka na uličku "Temešská skala". Tam už neminiete. Pôjdete stále do kopca. Stále hore. Najskôr takou lúkou, neskôr pri tejto značke (fotka nižšie) vstúpite do lesa. A pozor! Tento les je vysoko chránený. Potom už iba sledujete žltú značku.
CESTA HORE A JEJ DĹŽKA
Neviem vám povedať presne aká dlhá je to trasa. Oficiálne to píšu na 50 minút. To človek, ale musí mať kondičku jak blesk. Inak si to neviem vysvetliť. Nám to trvalo hodinu a pól, s tým, že sme aj dosť oddychovali a mali sme pauzy.
Taktiež, oficiálne je to nenáročná trasa. Ha Ha Ha. Táto cesta je všetko, ale nie je nenáročná. Bola náročná. Hlavne kvôli stromom, ktoré križovali cestu a niekedy človek mal fakt hlavolam, že kadiaľ to prejsť. Je to tam naozaj málo prechodné a keď človek už nevládze... je to posledné čo chce, aby musel niečo preskakovať. Navyše, je to stále hore a stále do kopca. Ja viem, že keď idem na skalu, tak nemám čakať roviny. Ani nečakám. Ale tu sa to nikdy ani nevyrovnalo, stále to išlo strmo hore.
Tým, že veľa stromov je padnutých, tak odporúčam pozerať značky, aj na tých na tých na zemi. Viete, aby ste sa zas nestratili, lebo niekedy človek fakt nevedel kadiaľ. Chodníky dávno neexistujú a kríky, žihľava robia svoje. Bude to znieť hnusne, ale ten les sa mi fakt nepáčil. Bolo to všetko zničené, neprehľadné. Vôbec to nepôsobilo pekne a to ja mám stromy a lesy rada.
VÝHĽADY, VÝHĽADY, ACH TIE VÝHĽADY!
Cestou hore prídete aj k Temešskému sedlu, ale to momentálne viete iba vďaka značke, nakoľko aj tá tabuľa už zarastá stromami.
Temešská skala nám ponúka výhľady na vrchy ako sú Homôľka, Vtáčnik, Rokoš, Javorina. Taktiež na vodnú nádrž Nitrianske Rudno. Priamo pod skalou (kde vyjdete) je miesto, kde máte najkrajšie fotky, najlepšie výhľady a teda hlavne je tam aj kniha, kde sa môžete zapísať. Aj my sme sa!
Musím sa priznať, že tie výhľady boli krásne. A kto ma sleduje dlhšie, tak vie, že ja som absolvovala operáciu očí pred pár týždňami a môžem vám povedať, že som videla to, čo pred tým nie. Najskôr mi to ani nedochádzalo. Ale bolo to krásne. Bol to krásny pocit. Videla som naozaj ďaleko a poviem vám, že bol to zážitok. Ako som tam hore stála, tak som si hovorila aká som vďačná. Za to, že som TU. Za to, že som mohla vyjsť po svojich nohách a aj keď som nadávala na celý svet okolo. Zvládla sa to. Ja som to zvládla. Za to, že som mohla vidieť až priehradu - z hora. Za to, že som tam mohla stáť s mojou rodinou a mohli sme si vychutnať tento moment. Bol to krásny moment. Moment, plný vďaky.
NÁROČNOSŤ TRASY?
Boli články, kde som čítala, že je to malá prechádzka. Ja vám neviem. Je pravda, že moja kondícia je takmer nulová, ale mne to neprišlo ako malá prechádzka. Strávila som tam poldňa - so všetkým. Ale určite to nie je najnáročnejšia trasa akou som išla, aj keď svalovicu som mala riadnu.
Ja by som to definovala ako stredne náročnú prechádzku. Je to stále hore kopcom, nejako sa to ani na chvíľu nevyrovná. Taktiež, to podľa mňa nie je pre nejaké rodiny, nakoľko tam sú tie stromy cez chodníky a je to také náročnejšie.
A inak, taká vsuvka iba malá. Hore bol signál. Takže ja osobne som sa tam cítila aj bezpečnejšie, lebo všade, kde som bola pred tým, nebol signál. Nepodstatné pre niekoho, ale pre mňa dôležitá informácia.
A teda moje finálne pocity? Okrem toho, že cestou hore som nadávala, lebo mi bolo teplo, boleli ma nohy a bola som unavená? Bolo to PARÁDNE! Bol to skvelý zážitok a som rada, že som to absolvovala. Bol to zážitok na celý život. Výhľady boli krásne a vidíte tam naozaj široko ďaleko.
Dám vám sem ešte zopár záberov...
Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. Do komentára mi môžete napísať, kde ste naposledy boli na turistike? Teším sa na vaše tipy! My sa chystáme najbližšie do Tatier, ak všetko dobre vyjde.
xoxo
Aďka
0 Comments:
Zverejnenie komentára