1 tip na darček pre teba a tvoju najlepšiu kamarátku! #exotky #bff

Už som napísala niekoľko článkov o priateľstve, o najlepších kamarátkach a kamarátov. Napríklad aj tu na webe BloggersRE. Ale čím som staršia, tým mám väčšiu potrebu o tom rozprávať. Ďakovať. Pýtať sa. Hľadať slová. Možno to je tým vekom a možno tým, že som si uvedomila ako sa mi v živote ľudia menia a vlastne súčasní priatelia sú fakt z väčšiny súčasní a teda pár roční priatelia. Nehovorím, že je to zlé, ale núti to človeka sa zamyslieť. Možno nad sebou. Nad ľuďmi. Vzťahmi. 

Priateľstvo jednoducho beriem ako dar. Dar pre dvoj ľudí. Verím tomu, že to niekto riadi. Niekto nám posúva tých ľudí do života. Prídu vždy, keď ich potrebujeme. Presne tie osoby. Ten niekto ich aj berie z našich životov. Áno. A to bolí, ale každé dobré rozhodnutie na začiatku bolí. Možno tých ľudí naozaj potrebujeme, aby sme sa niečo naučili, niečo pochopili. Každý človek nám dá to, čo od neho potrebujeme. A nemyslím tým materiálne veci alebo nejaké využívanie. Ale dá nám to svojím obyčajným bytím. To, že jednoducho iba je. Tu. Teraz. Existuje. 

Ľudia niekedy hovoria, že každé priateľstvo sa skončí, lebo začnú iné cesty života. Iné hobby. Iné záujmy. Iné povinnosti. Iná cesta. Ale ja si myslím, že to nie je až tak pravda. Je prirodzené, že dvaja ľudia nezostanú rovnakí. Rozídu sa cesty života, v zmysle záujmov, hobby či povinností. To je vývin človeka. Je to prirodzené. Ale záleží na tom, koho potiahneme na tejto ceste so sebou. Možno ten človek nebude mať rovnaké záujmy, ale vždy je tu miesto na to, aby niečo spoločné zostalo. Niečo, čo nás donúti sa stretávať. Niečo, čo nás bude spájať. A nebude to iba minulosť. Bude to prítomnosť. Prítomné veci. Možno ich bude málo. Možno. Ale budú. A to záleží na tých dvoch ľuďoch, či si niečo vybudujú alebo nie. A ja verím, že my to zvládneme... 

Veľa ľudí sa podľa mňa aj vzdá. Vzdá sa na začiatku, keď to začína byť komplikované. Trošku. Ale tam je ten moment, kedy môžeme toto zvládnuť. Môžeme. Ak chceme. A veľa ľudí sa rozhodne, že nechcú a bez slova, z ničoho nič odídu a ten druhý človek nechápe. Aj ja som taká bývala. Niekedy sa mi to aj stáva dodnes. Či z jednej alebo druhej strany. Snažím sa, rešpektovať druhých rozhodnutia. To som sa naučila. Netlačiť... 

Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Priatelia ostávajú. Nebavím sa teraz o ľuďoch, ktorí sa tvária ako kamaráti a možno nimi aj sú, ale keď nastane problém, tak odídu. Bavíme sa o ľuďoch, ktorým na vás záleží a sú ochotní za vás bojovať. Tých je oveľa menej v našich životoch. Niekedy stačí ale málo. Niekedy aj z neznámej osoby sa môže stať veľmi známa osoba. 

Veľmi sa mi páči tento citát. Nezistila som, kto to povedal. Ale podľa mňa veľa vystihuje a chytá takú podstatu toho vzťahu... 

Nehovorím, že priateľstvo nie je o spomínaných veciach. Je to aj o tom... je to o tých spoločných chvíľach, vtipných zážitkov, ale aj o tom, že vieme, že nespadneme, lebo niekto nás drží. A aj keby spadneme, tak tam nebudeme ležať samy. Je to o tom, že je tu niekto, kto kráča sa s nami, aj keď sme tá najhoršia verzia seba samých. Aj vtedy. Vtedy sa ukážu najlepší priatelia. Alebo iba známi. Záleží, ako to cítia oni... 

Hlavne netreba brať priateľstvo ako samozrejmosť. Nie je to tak. Čokoľvek berieme ako samozrejmosť, v tom momente to strácame. Ani priateľstvo nie je samozrejmosť. Je to vzťah, na ktorom treba pracovať. Budovať ho. Obnovovať ho. Napĺňať ho spoločnými zážitkami, chvíľami. Je to práca. Ale zábavná práca, ktorá stojí za to... 

Ja mám pocit, že ľudia veľakrát berú priateľstvo ako niečo samozrejmé a trošku povrchné. Nerobí im potom problém zo dňa na deň odísť a prerušiť kontakt. Lebo to nebrali ako niečo vážne. Alebo ako niečo, čo by chceli do budúcnosti. Brali to ako niečo, čo bolo vtedy a tam. Nie tu a teraz. A ďalej. A to je smutné, lebo potom človek, ktorý to bral vážne sa sklame a automaticky vo väčšine prípadov sa opäť uzavrie do svojho sveta a následne nedôveruje ľuďom. Kvôli nejakému blbcovi. Smutné... 

A teda, nech je cesta akákoľvek, tak treba po nej kráčať. Spolu. Budú aj hrbolce, budú pády. Ale bude tam aj tá druha osoba, ktorá to celé zachráni. 

Každému jednému z vás želám aspoň jedného najlepšieho kamaráta / kamarátku, ktorá tu bude vždy pre vás, bude vás podporovať vo vašich snoch a túžbach či hobby. Bude tu pre vás tvoriť záchrannú sieť, keď budete padať, ale bude tu aj nalievať víno, keď budete oslavovať hih. Bude tu stále, nech sa deje čokoľvek a kedykoľvek.