Tento rok bol úplne WAU rok, prečo?

Ahojte :) 

Premýšľam ako tento článok začať. Ako sa na rok 2019 pozrieť. Momentálne mám v hlave skutočne veľa myšlienok, ktoré mi iba prúdia hlavou a ja dúfam, že zmiznú. Nie že by boli zlé, ale je ich tak veľmi veľa, že ja nestíham vnímať všetky a to ma štve. Rok 2019 bol skutočne "WAU rokom". A to vám hneď nižšie poviem prečo. Chcela by som ale tu na začiatku popriať ešte každému jednému z vás krásny Nový rok a aj tie ďalšie dni v roku 2020 nech sú kúzelné a šťastné! A teraz poďme teda na môj rok 2019... 

Nebudem to tu dávať po mesiacoch, lebo to ani nejde. Nie každý mesiac bol zaujímavý, no ja vám poviem aj o tých nudných, pozitívnych, no aj prelomových či negatívnych veciach! Bude to taká "sprcha myšlienok" a zážitkov v jednom. Tak poďme na to... 

Začala by som rovno Nitrou. A príbehom tam... Kto ma sleduje dlho, tak vie, že študujem práve v tomto meste. Prvý semester som dochádzala. Cez skúškové som si oslávila svoje narodeniny a boli to tie najkrajšie narodeniny. Oslávila som ich s mojimi najbližšími kamarátmi. A nezabudnem na ne! 

Tento deň, deň mojich narodenín vnímam úplne najlepšie a najviac prelomovo. A to z toho dôvodu, že od tohto dňa som začala vnímať to, aká v skutočnosti som a prestala som to skrývať. Skrývať, aby som sa niekomu zapáčila, aby som niekde zapadla. Uvedomila som si, že ak chcem skutočne niekde patriť a skutočne sa niekomu páčiť, tak to musím byť JA. Skutočná ja a nie niekto iný. Lebo inak to nie je skutočné. A tiež som prišla na to, že nemusím sa ľuďom páčiť, lebo ja nie som status na Facebooku. 

Dlho som bojovala s tým, že som nevedela, kde patrím. Kto som a aká som. Teda ja som to vedela, ale nevedela som ako sa mám správať, aby som zapadla. A pritom je to najväčšie šťastie, že som nezapadla nikde. Ale to som si uvedomila neskôr a to aj vďaka mojim kamarátom, ktorí ma majú a mali vždy radi pre to, aká som. Nevadili im moje premenlivé nálady, môj sarkazmus, moje šťuchanie, moje chyby, moje nedokonalosti... ale mali ma radi práve pre ten sarkazmus, rýpanie a pre moje chvíle, kedy fakt nechápu, s kým sa bavia. Ale tak to som ja, teda okrem iného. A som rada, že tých ľudí mám v mojom živote. 

Ako som spomenula vyššie, tak tento rok bol dosť v znamení Nitry ako takej. A to z toho dôvodu, že ma čakalo sťahovanie práve do tohto mesta, keďže rozvrh bol fakt zlý. Nebudem klamať. Bola som z toho v strese. Aké budem mať spolubývajúce? Ako si s nimi budme rozumieť? Totiž... ja som človek, ktorý nikdy nechcel ísť na vysokú a intrák bral ako postrach. Skutočne som nikdy nechcela ísť na intrák. A dnes som za to rozhodnutie rada. 

Presťahovala som sa. Začalo moje bývanie v Nitre. Sama v Nitre. Sama. S.A.M.A. Nechápala som, čo tam robím a ako som toto mohla spraviť. To trvalo asi týždeň, ale mne to prišlo ako mesiac minimálne. Potom mi pípla tá slávna správa od jedného starého kamaráta " Ahoj, ty si odkedy v Nitre na škole? A čo študuješ?" to bolo presne 17.2. 2019. Fakt som to teraz hľadala a trvalo mi asi hodinu, kým mi načítalo tie všetky správy. Nejako sme začali konverzáciu, ktorá vlastne trvá dodnes... Podľa mňa keby sme vtedy vedeli, tak... No šialené. Prišlo také to prvé stretko, prvé rozhovory, prvé cestovanie a už to nejako šlo... o tomto človeku budete ešte počuť v tomto článku. :) 

O pár dní neskôr prišlo veľmi dôležité ďalšie stretko.... Tentokrát s babou. Fakt nemám iba chalanov za kamarátov. Tiež veľmi náhodné stretnutie, ktoré začalo ešte s väčšou náhodou. Aj keď ja na náhody neverím, takže podľa mňa to bol osud. Tu sme si pre istotu ani nepísali. Tu sme boli hodené rovno na stretnutie (Díky Herec) v autobuse. Nebudem menovať. Ale myslím si, že v ten moment ani jeden z nás troch nevedel, čo z toho bude... 

Február, tak tu to bolo ako na horskej dráhe. Doslova. Raz som bola hore, raz dole. Raz sa mi darilo, raz som to chcela všetko nechať a nepohnúť sa už, niekde sa stratiť v hmle. Valentín som oslávila so svojimi ženami v bare. Jak vždy. A to si cením... 

V tomto mesiaci som sa stretávala aj s ľuďmi z mojej minulosti, ktorú som vždy chcela zabudnúť. Ale nespravila som to pri niektorých ľuďoch a som rada, že som s nimi v kontakte. Február bol môj "očista mesiac", lebo som vedela, že v stave v akom sa môj život a vzťahy nachádzajú, tak to určite nie je tá správna cesta. V tomto mesiaci som prerušila kontakty s ľuďmi, ktorí tu pre mňa neboli, keď som ich potrebovala, no zároveň mi vyčítali všetko, čo som nespravila ja. Odchod do Nitry bol taký únik a pomocná barla, aby som toto mohla spraviť. Vďaka tomu, že niektorých som odhodila, niektorí noví prišli. A prišli tí, ktorí tam mali byť dávno... Nebudem klamať. Bolo to náročné. Zahodiť vzťahy, ktoré nefungujú a kde ste vlastne iba vy tá strana, ktorá sa snaží - je to oslobodzujúce, no cesta k tej slobode bola náročná. Nikto v ten čas nevedel, čo ja v mojom živote práve robím. Možno preto tie zmeny nálad. Tadá! Máte vysvetlenie. Odísť od ľudí, ktorí pre vás znamenali veľmi veľa a nechať tam tie vzťahy... Niekedy mi to chýbalo, hoci som vedela, že robím dobre. Ale podarilo sa mi to... 

Cez tento semester som sa učila po rómsky. Áno. Rómsky jazyk. Bolo to šialené. Bolo to divné. Tiež som si spravila na seba bič v podobe svojej diplomovej práci, kde tá téma stojí naozaj DOSŤ. Akože som celá... bola som z toho rozcítená, hoci som to v tomto čase neriešila. Bola som rada, že nejakú vôbec mám. Pracovala som na mojom osobnom projekte, ktorý tento rok uzrel aj svetlo sveta. A bola som aj v Seredi. Tiež som trávila viac času s ľuďmi, ktorí za to stáli a prežili moje triedenie - keď to tak hnusne poviem. Bola som na koncerte Majka Spirita. 

Tento rok celkovo som behala po koncertoch. Či už v klube alebo na festivaloch. Videla som Máriu Čírovú, Majka Spirita, SIMU, Ciga, ZočiVoči, Iné kafé, HEX a množstvo ďalších... 

Marec... Ten sa viezol v znamení škôl, kurzov a vzdelávania. Doslova. Všetko. Mala som pocit, že som na troch školách. Tu už prišli aj prvé seminárky, skúšky, testy v škole a všetko okolo. Tento mesiac som venovala aj kúpe darčekov, keďže v tomto mesiac oslavujú narodeniny moji významní ľudia v živote. 

Avšak, tento rok sa tento mesiac, konkrétne deň 15.3. 2019. zapísal aj do smutnej kroniky našej rodiny, lebo nás navždy opustila naša kráľovná, moja starká v krásnom veku - nedožitých 91 rokov. Bola to pre nás obrovská rana, strata. Ale vieme, že je jej už lepšie. Modlila som sa a vymodlila si ona sama krásnu smrť, ktorú by si želal každý. Bola to naša hviezda! A navždy bude v našich srdciach. Zanechala tu po sebe veľmi veľa múdrych slov a ja si želám, aby som bola aspoň z časti ako ona vo vnímaní života. Bola to proste topka! 

Ale nebudeme smutní. Tento mesiac mal v sebe aj plno pozitív. V triede som si našla niekoľko spriaznených duší a to sa málokedy vidí. Pracovala som s nimi na projektoch do školy, ale aj tak. Tu sa prejavila aj silná podpora od môjho najlepšieho kamaráta, ktorý bol ďaleko, no paradoxne bol blízko. 

V tomto mesiaci som bola aj v Brne s triedou. Akože... Fuuuuuu... Ten výlet bol TOP! Nezabudnem. Akože podľa mňa sme sa veľmi spojili. Aspoň ja som prišla na niekoľko vecí a bola to celkovo zábava. Bol aj alkohol, boli aj vtipy, no spolu to pekne všetko zapadlo. 

Cez tento mesiac sme sa aj stretávali - naša trojica, ktorú som vám predstavila vyššie. Nejako si pamätám tie prechádzky. "Si na intráku?" , "Poď von.", "Dole za 5 min.". Tak to začínalo celé. Nikdy sme neboli krátko, aj keď sme chceli. Vždy sme sa zdržali aj viac ako sme čakali. Teda minimálne ja. Ale to tak väčšinou býva, keď ste vonku s ľuďmi, s ktorými zabúdate na telefón. A boli to super prechádzky. Áno ja.. čo nemá rada takéto dlhé behanie, zrazu má rada prechádzky. Všetko je to o ľuďoch. Nie o tom, čo robíte, ale s kým. Prešli sme si kadečím, no na tie spontánne "výlety", prechádzky budem spomínať dlho. Herec mal narodeniny. Tu som mu robila darček. Nevedela som čo, tak som dala dokopy veci, ktoré nás spojili. A pridala som niečo také osobné... ale hádam sa to fakt páčilo. Ale tak vraj áno... 

Tu sa dostávame pomaly k Aprílu... Nie som si istá ako to bolo s tými výletmi s týmito mojimi dvomi ľuďmi. Viem, že Zobor bol v Apríly, ale kedy bola kalvária? Fakt neviem, len to, že bola pred Zoborom. Každopádne. Takže sem hodím fotky zo všetkých týchto výletov. Boli to celkom spontánne výlety, ktoré ale veľa zmenili. Aspoň čo som sa bavila s nimi. Ono... niekedy je cesta hore náročná, ale ak máte pri sebe ľudí, ktorí vám pomôžu, nikdy to nevzdáte. A to sme si my traja pomáhali cestou hore stále. A spolu sme vyšli až na samotný vrchol. Hoci sme nevládali, tak sme boli spokojní. Dobre, my dve sme nevládli a herec to dával jedna radosť. Ale prekecali sme celú cestu či hore, či dole. Ja som obmedzovala pár vecí, potešila som jednu tretinu našej partie a ja som bola spokojná. Keďže niekedy som dávala skutočne zabrať s mojim sarkazmom a mojim tak celkovo štýlom konverzácie... Zobrali sme to aj cez Drážovský kostolík. A tam sme teda mali romantiku pri západe Slnka. Toto ja môžem! 

Okrem Nity som samozrejme riešila aj iné veci. Napríklad som bola aj na Maratóne v Bratislave. Kde sme si to užili. Tento rok bežal ocino a aj moja sestra. Takže vám sem hodím zopár záberov... Tiež som si užila jednu noc v Sheraton hotely. A poviem vám... WAU... Bol to zážitok na celý život. Absolútne. A ako to, že sme maratón mali rovno dole pod sebou bolo aj dosť praktické. Bol to zážitok, na ktorý dodnes spomínam s úsmevom na perách. 

Tento rok ocino absolvoval niekoľko desiatok behov a na väčšine bol medzi prvými vo svojej kategórii, takže klobúk dole a Gratulujem! 

V apríly má moja škola aj rómsky týždeň. Tu som sa podieľala. Bola som na futbale, kde som vymyslela slogan - nemáte za čo škola a potom aj na konferencii. Tiež som absolvovala jedno fotenie. Keď tak pozerám diár, podľa ktorého toto celé robím, tak na každú Nedeľu (takmer) som mala napísané, že von... Poviem vám jedno. Bola to jazda. Jazda na totálku. Jazda všetkých jázd. Zabávali sme sa, kecali sme, zhrešili sme, ale užili sme si to naplno a dnes máme krásne spomienky. Žite ľudia naplno, lebo ľutovať nebudete to, čo ste spravili, ale to, čo ste nespravili. A ja neľutujem ani jednu vec, ktorú som tam spravila. 

Máj... tak ten lásky čas. U mňa to nebolo o láske, ale o skúškach - školský, životných. V máji som bola prvýkrát v Nitre na takom niečo akože IMPROliga a bola som podporiť herca. Zabavila som sa, nebudem vám klamať a navyše, herec vie hrať, plus som tam bola s kamarátkou, takže bolo veselo. Potom som sa bála ísť sama na intrák, tak som sa pridala do partie, ktorú som nepoznala. Nevadí. A čakala som s tichou dušou, že herec pôjde domov a nezostane niekde u niekoho na izbe. Prezradím, že išiel... :) 

V tento mesiac bol aj koniec semestra. Tu som začala robiť skúšky. Toto bolo asi najviac úspešné skúškové v mojom celom živote. Tak celkovo. Minimálne na tejto škole. Sama neviem ako som to robila. Ako som to spravila. Podarilo sa to. 

Jún... Tak tu sa odštartovali moje celé prázdniny, keďže skúšky som spravila do konca Mája. Šialené. Odubytovala som sa z intráku pomerne skoro, rozlúčila som sa so spolubývajucimi. A ako musím povedať, že som nakoniec mala skvelé baby, ktoré boli fakt super a dalo sa s nimi aj pokecať. Budúce pani učiteľky, tak dúfam, že sa im to podarí a držím im palce. Verím, že to zvládnu. Tu moja cesta skončila. Na tomto intráku. A odišla som... 

A tu to išlo tak nejako celkovo. Toto bolo moje zatiaľ najlepšie leto! Videla som neskutočne veľmi veľa miest a zažila som toho skutočne veľa. Bola som v Košiciach, bola som v Trenčíne, Rajeckých Tepliciach, Bratislave, Tatrách, Jasnej a všade možne. Skutočne som toho veľmi veľa videla a zanechalo to vo mne veľmi veľa spomienok a zážitkov. Bolo to prekvapivo šialené. Ale o to lepšie. A ja som načerpala novú silu do ďalších dní v roku. 

Tiež som si premyslela veci. Pamätám si, že tu som mala jemný otras života. Bolo veľmi veľa zmien, ktoré som v živote zažila a ja som to nečakala. Môj život to nečakal. Ale ako sa hovorí, že niekedy s tebou musí život zatriasť, aby veci nabrali ten správny smer. Všetko sa zatriaslo. Ľudia. Vzťahy. Škola. A všetko do seba zapadlo ako tetris. 

Tu som si uvedomila koho v živote skutočne mám, kto má v ňom vplyv a či ten vplyv je vlastne vhodný. A prišla som na to, že som skutočne "vymenila" veľa ľudí. Bola som spokojná. Bola som šťastná. Ale pri tom som v hlave premýšľala... ako ja premýšľam až moc. Keď tak pozerám. 

Oslávila som aj svoje meniny. S kamarátmi. Bola som rada, že sa to dalo dokopy a že sme si našli čas. Viem, že tu počasie prialo a ja som priamo svoje meniny oslavovala tak, že som ležala na lehátku a mala som v p.... ale šťastná. 

Nasledoval Júl a August. V týchto mesiacoch som prežívala dosť veľa šokov. Kamaráti. Oni to vedia. Jeden nehoda na motorke, druhý nehoda iná... a nejako sa to kazilo. Bála som sa o nich, no snažila som sa nepokaziť si leto. A veď oni samy mali nadhľad nad tým všetkým, čo je skvelé. 

Cez celé leto som bola na niekoľkých festivaloch, koncertoch, akciách. Dokonca som bola navštíviť spolužiaka, kamaráta v Košiciach. Bolo to super a spravili sme si so sestrou skvelý výlet. Košice mi boli súdené niekoľkokrát v tomto roku. Takže som si ich užila ako v lete, tak aj na jeseň. A to keby ste mi povedali pred pár rokmi, tak vás vysmejem, že čo by som tam ja asi robila - niekde v Košiciach. Dnes vám poviem. Pracovala a navštevovala svojich kamarátov. 

Tiež som bola v Detve. Tam som strávila dlhé tri dni. To už je taká tradícia. A ja vám tu nižšie hodím fotky aj z ďalších výletov, ktoré som cez leto prežila, zažila... Bolo toho veľmi veľa, takže poďme na to! Neverím ani, že to bolo všetko tento rok... Bola som veľmi veľa aj s kamarátmi, takže som rada. Videla som niekoľkokrát Bojnice, vyhliadkovú vežu a tak celkovo som behala po celom Slovensku. 

Cez toto leto som si skutočne oddýchla a načerpala som silu na ďalší školský rok. A máme tu September. Tento mesiac bol úplne stresový. Mala som tu jednu skúšku, resp. prípravu na ňu a ja som stresovala. Veď typická ja. Snažila som sa ale chodiť von s kamarátmi, aby to nebolo také, že by som ich zanedbávala. Tu som sa trošku dávala na bok od takých typických ľudí. Snažila som sa zapracovať na vzťahoch s niektorými kamarátmi. Nedá sa stihnúť všetkých. A menej je vlastne viac. 

Nemám čo k tomuto mesiacu viac dodať. Iba to, že to bol začiatok semestra a ja som nevedela, čo presne ma čaká. Nevedela som ako začnem, čo začnem, s kým začnem... a tak nejako som vstupovala do ďalšieho semestra. Stretávala som sa s tými istými ľuďmi, aj s ľuďmi spomínanými vyššie v článku. A bola som rada. 

Vstupujeme do Októbra.... 

Tento mesiac bol v znamení mojej diplomovky. Problémy s ňou teda. Nešlo mi to, nevedela som sa pohnúť. Potom sa mi menila anotácia a celkovo som bola znechutená. Dokonca tak, že som tú prácu nechcela ani písať. Našťastie sa dali dokopy všetky sily a vyriešilo sa to. Asi až v Decembri, ale vyriešilo. A ja som za to rada... Vtedy sa ukázalo to, kto pri mne skutočne stál a kto tu pre mňa bol vtedy, keď som to potrebovala. 

V tento mesiac som mala aj skúšky, ktoré som musela zvládnuť. Zvládla som to. A s týmito skúškami sa opäť všetko otočilo. Začala som sa na to pozerať inak. Dovtedy som to brala ako koniec sveta, že neviem nájsť štúdiu, ktorá sa páči školiteľovi a tak nejako všetko som videla v zlom. Tu som sa začala na tom baviť. Doslova. Začala som sa na to pozerať tak, že na toto obdobie budem raz spomínať. Že si chcem toto obdobie užiť a chcem mať na to celé iba pekné spomienky. Tu som otočila svoje myslenie. A začala som sa tak správať. Začala som chodiť viac von, začala som sa viac stretávať s kamarátmi zo Zobora. Začala som si užívať každý jeden deň v škole, mimo školy, vonku.. v Nitre celkovo. A som za to rada, lebo som zažila také veci, ktoré sa opakovať len tak nebudú. 

November a December... Tu som sa snažila dopísať články, ktoré mi chýbali, snažila som sa všetko a všetkých dohnať. Trošku sa mi tu kopili opäť koncerty. Tu sme spolupracovali aj s kamarátmi na jednom článku na blog, kde sme sa zabavili pri jeho tvorbe. Navštívili sme aj Trenčín spolu s kamarátkou, kde sme boli pozrieť nášho kamaráta. Ten deň bol nezabudnuteľný. 

V decembri sme dávali darček aj hercovi - adventný kalendár, ktorý sme naplnili rôznymi vecami. Nebudem konkretizovať, lebo my vieme. Zabavili sme sa ako pri jeho tvorbe, tak aj pri odovzdávaní niektorých darčekov. A splnilo to účel... vidieť sa denne aspoň 5 minút. Okrem toho sme si dávali darčeky všetci v Nitre, rovnako tak v Partizánskom. Vo väčšine sme si dávali praktické veci, čo je super a ja som za to rada, že si nedávame iba somariny. Aj keď, aj také darčeky sa tam našli, no tie boli skôr vtipné a to bol aj ich účel. Takže všetko je tak ako má byť! Chcela by som poďakovať každému jednému z vás, kto si na mňa spomenul a daroval mi niečo - vecné alebo iba svoj čas. 

Bola som aj v kine. A to hneď niekoľkokrát. Na taký film Zlatokopky nezabudneme so spolubývajucou asi nikdy. NIKDY. Ale aj zloba bol super film, resp. rozprávka. 

Košice mi boli súdené viackrát ako som hovorila vyššie, takže aj na jeseň som sa na ne pozrela. A tu sa mi podarilo vyjsť hore na vežu Dómu sv. Alžbety, čo som vždy chcela, takže som za to neskutočne vďačná, že mi to vyšlo. A som vďačná aj za ľudí, ktorí tam boli so mnou... 

Výlety pokračovali aj v Nitre. Večerné prechádzky neprestávali ani keď bola zima. S hocikým, koho mám rada. A poviem vám jedno... toto obdobie bolo zábavné. Nastali vtipné situácie, kedy hercom nebol iba herec, ale zabavila som sa aj ja. Začali sme si robiť srandu zo seba, z nás a vlastne aj z každého jedného okolo nás. Dlhý príbeh je o tom, že čo sme robili. Ale my vieme a to stačí. Bolo to ale vtipné a mňa to fakt bavilo. Čo sa stane v Nitre, zostane v Nitre... ale určite mal on na mňa ten zlý vplyv :D 

Takto vyzeral ten darček... 

Trenčín... aj my sme si našli čas a boli sme ho pozrieť v práci. Celý ten deň bol riadne zábavný a my sme si výborne pokecali. Zistili sme o sebe pár vecí a ja som našla asi novú super kamarátku. Nie že by dovtedy nie, ale mám pocit, že to celé sa nejako ešte viac dalo dokopy. Keď sa teraz na to pozriem spätne, že čo všetko som zažila, prežila a zvládli sme to spolu, tak ako... šialené. Všetko za jeden rok a pritom sa mi zdá, že sme toho prežili toľko, že niekto neprežije toto všetko ani za celú vysokú. 

Bola som aj s kamarátmi v Partizánskom na trhoch, kde sme si dali darčeky a budovali sme nové spomienky. Ďakujem :) 

Je ešte veľmi veľa slov, ktoré mám na srdci za tento rok 2019. Ani kniha by nestačila. To mi verte. A ja som veľmi výrecná, vždy mám veľmi veľa slov. A teraz mám v hlave veľmi veľa myšlienok, spomienok. A jediné, čo si opakujem, tak je slovo WAU. Neverím, že toto celé bolo iba v jednom roku. Neverím, že toto celé som zažila za jeden rok a plno fotiek, ktoré som vám sem ani nemohla dať z akcii, ktoré sú ešte obľúbenejšie. Tie najkrajšie chvíle sa nedostanú na publikáciu. A práve o tých je často život. 

Tento rok mi dal, tento rok mi vzal. Doslova. Išla som hore vo vzdelávaní, v kariére, ale aj vo vzťahoch. Spoznala som nových ľudí. Spoznala som skvelých ľudí. Zbavila som sa ľudí, ktorí tu pre mňa neboli a dala som bodku tam, kde bola potreba. Prežila som veľmi stresové chvíle, no prežila som aj skvelé chvíle, ktoré budem navždy mať v srdci. Prežila som aj zábavné chvíle, ktoré boli plné smiechu. Rovnako som prežila aj zopár sklamaní a chvíľ, kedy som nevedela čo ďalej, kedy to bolo plné sĺz. Naučila som sa veľmi veľa v živote a aj to, akí dokážu byť ľudia. Dokázala som sa "pobiť" s tým, že ľudí nezmením. Tiež som sa naučila, že náhodné stretnutia neexistujú a každý jeden človek má vo vašom živote nejakú hodnotu. Všetko sa deje pre niečo... Všetko má svoj význam. 

A ešte pár slov takto na koniec... Nikuša, ďakujem za to, že si sa so mnou vymenila na ten intrák. Nika a Iva - ďakujem, že mám tak super baby na izbe a že sa vieme aj porozprávať a aj dosť zasmiať. Iva, pozývam na pivo a Nika teba na kávu! Niektorých kamarátov tu nebudem menovať, ale vy zo Zobora - vieme svoje a vieme na čo budeme spomínať. Ďakujem za každý jeden moment s vami. Spolužiaci celkovo, no aj tí, s ktorými sa bavím viac - ďakujem. Absolútne za všetko. Za celý tento rok 2019, za odvozy do školy a za to, že ste mi pomohli, keď som to fakt už potrebovala. A aj naopak. Herec... hľadám slová. Ale my vieme, čo bolo. Vieme, čo bolo od začiatku až po koniec roka 2019. Vieme, čo sme robili, kde sme boli, kde sme behali. Vieme, kedy a o čom sme si písali, telefonovali. Vieme to pozadie. Ja ti chcem teda iba poďakovať za celú Nitru. Za to, že si tu pre mňa bol a vždy si sa snažil si nájsť čas (aj keď nie vždy to vyšlo). Ja som sa snažila tiež tu byť pre teba, keď si chcel. Ďakujem, že si tu bol a ja som tu dnes a môžem písať tento článok o Nitre a mojom roku 2019. Ďakujem! Nikdy nezabudnem na tie naše spontánne prechádzky, slová, random keci a návštevy hradu. Vieme. Všetko zostáva v rodine. A Janka... verím tomu, že to stretnutie v autobuse nebolo náhodné a že sme sa mali stretnúť. Tie maličkosti, ktoré sme zažili hovoria za všetko. Vieme o čom to celé bolo - prechádzky, stretnutia na intráku na chodbe či iba okolo intráku sa prejsť. Rovnako tak naše výlety či kávy alebo len písanie či kecy na izbe a moje prehováranie. Nezabudnem a ďakujem aj za donuty, Trenčín a naše cesty na punč a hrad.  Nezabudnem ani na jednu vec a som rada, že to bolo. Dúfam, že to aj bude pokračovať ďalej a Nitrou to všetko nekončí. Nezabudnem a ďakujem! Dúfam, že budeme kamarátky aj ďalej a že Nitrou to práve všetko začalo... 

Mám vás rada... všetkých! Aj tých, ktorí mi pomohli, no aj tých, ktorí ma podkopali. Lebo bez vás by som tu tiež nestála a nebola by som práve touto osobou. Vytvorili ste ma takú, aká som teraz. Ďakujem. Lebo viem, že takto presne to malo byť. Ďakujem.... 

Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. Verím, že tento rok 2019 bol WAU... ale verím tomu, že aj rok 2020 bude tak dvojnásobne WAU... čakajú ma rôzne veci, udalosti, štátnice a celkovo písanie práce. Veľa vecí sa bude diať... Držte palce! Ja vám ich držím! 

xoxo

Aďka