5 VECÍ, KTORÉ MI DAL INTERNÁT

Ahojte :)

1. NOVÉ MESTO, NOVÍ ĽUDIA, NOVÉ PROSTREDIE - pod týmto bodom myslím celkovo tú zmenu. Ono, keď denne dochádzate, tak nie ste tak v spoločnosti priamo s tými ľuďmi ako keď tam bývate. Ja som pred tým semester dochádzala, potom som semester tam bývala - čisto kvôli rozvrhu. Nemala som snahu, ani nič podobné nejako sa tam zbližovať s tými ľuďmi. A stalo sa. Už len spolubývajúce. Skvelé spolubývajúce. Mala som šťastie na ne. Bála som sa, koho dostanem. Ale mala som teda šťastie a dostala som dve super baby, ktoré boli parádne aj na komunikáciu aj celkovo sme si podľa mňa sadli. Tam zistíte, kto je aký. Možno aj nové povahy. Alebo keď som musela riešiť s niekym na internáte nejaký problém. Akože s cudzím a najlepšie ešte s nejakým študentom, chalanom. Musela som sa prekonať a ísť tam, lebo ten net sa mi len tak nespraví a podobne. Takže som bola nútená spoznať niekoľko ľudí a som za to rada. Tiež som spoznala mesto pod záštitou tmy. Večerné prechádzky. Malo to svoje čaro. Nočné mesto, väčšina mesta stíchla a idete iba vy. Najlepšie boli tie neplánované, kedy iba vlastne si napíšete, že o 2 minúty dole pred intrákom. 
2. RIEŠIŤ PROBLÉMY SAMA. SAMOSTATNOSŤ - áno, áno a áno. Naučila som sa riešiť veci sama. kontaktovať tých správnych ľudí, rozhodovať sa v zápale a rýchlo. Vyriešiť si veci sama v škole. Keď som tam nikoho nepoznala, tak jediné čo a na koho som sa mala spoľahnúť som bola ja sama. A to som mala vždy problém. Ja si vždy rada idem pre rady. A tu som nemohla. A ani nechcela. Nebudem stále niekomu volať. 
3. NAUČILA SOM SA BYŤ SAMA SO SEBOU. Tak toto mi padlo ako soľ. Potrebovala som to. Naučila som sa byť sama so sebou. Len ja. Áno, vyhľadávala som spoločnosť. Sme tvor spoločenský. Ale aj tak som väčšinu času bola sama. A nebola som proti. Musela som sa naučiť, že keď ja nebudem spokojná so sebou, tak nebude nikto spokojný so mnou. A tak som sa učila. Sama som sa musela donútiť aj robiť na tých seminárkach, ktoré sa samy nespravia. Naučila som sa ale mať sa aj rada a brať sa taká, aká som. Nevadili mi zrazu tie kilá navyše a ani to, že pijem veľa kávy či to, že často neviem čo mám robiť. Naučila som sa žiť v tom chaose a v tom, že takto som to ja. Naučila som sa, že byť sama nie je zlé. Pomohlo mi to usporiadať si veľmi veľa myšlienok a mojich priorít. 
4. NAUČILA SOM SA NÁJSŤ SI HRANICE. A tým myslím vo všetkom. Naučila som sa, že nie všetko zvládnem a že nie do všetkého treba dať 100%. Sem tam to netreba hrotiť a stresovať. Ale tak je to v poriadku. Naučila som sa, kde mám svoje osobné hranice. Naučila som sa mieru toho, čo si ešte nechám robiť a čo už nie. Tiež to, čo som ochotná spraviť pre niekoho ja a čo je už za hranicami. Naučila som sa, že nie vždy musím dať zo seba maximum. A že nie vždy to za to všetko stojí. Naučila som sa, že sa musím dať dokopy sama a nepotrebujem na to nikoho iného. Mám hranice v každej oblasti života a nie vždy je potrebné sa k tým hraniciam približovať. Skúsila som kadečo. Ale hranice som neporučila. Naučila som sa uvoľniť a aj to, že kedy ten oddych už potrebujem. A to je hlavné... 
5. ZISTILA SOM, KTO SÚ SKUTOČNÍ PRIATELIA.  Hneď vám vysvetlím. Ono, tam v škole to je iné. Ja som pred tým odchádzala z inej školy ako som teraz. A je jasné, že tu doma som zanechala nejaké kamarátstva. Teda oni sú stále, ale s nejakým odstupom. Teda ja som si myslela, že sa nič nezmení. Ale zmenilo sa. Už len to, že sme sa tak často nevideli. A nevideli sme, zrazu sme si už tak často nepísali, nevolali, lebo každý riešil už iné, inú školu... A ono nejako tak upadalo, aj keď sme sa snažili sa ozvať. Obidve strany. Ja som tvorila nové kamarátstva tu. Oni tam. Ale neboli to všetci. Takže táto pauza od nich mi ukázala, kto vlastne zostal. Alebo komu som stála za to, aby sa ozýval aj keď vedel, že sa neozvem tak často. A bola som prekvapená. S niektorými som vedela volať aj hodinu. A aj som volala. A mám pocit, že to ešte viac spojilo naše vzťahy. A čo my vieme.. možno z toho vznikne niečo lepšie!