Stalo sa - Nestalo sa #30 Zmeny, pocity a plno fotiek!

Tieto pravidelné články tu dlho neboli a za poslednú dobu som sa nejako s nimi rozhúpala, no nie? Ale keď ja mám v poslednej dobe také divné obdobie. Nezľaknite sa! Nemyslím to v zlom... Teda. Nie v najhoršom. Momentálne sa nachádzam v takom veľkom chaose. Dobre, možno za to môžu okolnosti, ktoré ma stretli, ale aj tak. Ja si stále iba hovorím, že to nejako zvládnem. Veď musím nie? Mala by som. Dlho som bola človek, ktorý vedel, čo presne od života chce. Mala som všetko pripravené vopred. Ale plány sa menia. Menia ich za nás väčšie sily ako sme my a mňa to dosť štve. Mala som pripravené všetko. Teraz nemám nič. Teda nemám plán. A to je zlé. Prechádzam sa životom bez toho, aby som, vedela cieľ. Skúšam. Žijem. Vlastne iba prežívam... Znie to veľmi depresívne, keď to  čítam takto spätne. Ale skutočne takto nejako vyzerá teraz moja duša... 

Blbé na tom celom je vlastne to, že sa nič nestalo. Teda nič také, čo by ma vykoľajilo. Alebo, čo by ma malo vykoľajiť. Neviem ani čo by som mala zmeniť. Ja som takto vlastne aj spokojná. Študujem. Som vlastne zameraná na kariéru teraz. Keď to tak poviem. Mám viac škôl. Som v novom meste. Mám tu priateľov. Minimálne známych. Zažívam tu nové zážitky, ktoré som nikdy doma nemala šancu. Cestujem. Blogujem. Tvorím. Pracujem. Píšem. Oddychujem. Užívam si každý jeden moment s ľuďmi, veď ja to tak milujem ♥ Doma mám rodinu. Mám domov. Mám priateľov na život a na smrť. A predsa tu dnes sedím a neviem, čo mám robiť. Niečo mi tam chýba... Niečo, čo neviem čo je... A možno aj tuším, ale teraz to neprichádza do úvahy. 

Dlho mi trvalo, kým som prišla na to, ako sa zbaviť čiernych myšlienok, keď to tak poviem. Ale nepredstavte si pod tým nič vražedné. Nadarmo sa to nehovorí, ale musíte zamestnať svoju myseľ s niečím iným ako to, čo vás trápi. Jednoducho to  "vypustiť" z hlavy, aj keď to nejde. Sme v kolobehu života, kde denne zápasíme o niečiu pozornosť, aby sme niekde zapadli či to, aby sme nejako vyzerali podľa predstáv iných. Šialené. čo chceme ale my? Veď z nás to vysáva dušu a život. Dovolíme ľuďom, ktorých nemáme radi, aby v nás vzbudzovali toľké emócie. Sama som taká. Viem to. Dovolím sama, aby pre mňa znamenal človek tak veľa a pritom nemal znamenať nič. Dokážeme si nechať rozkazovať to, čo máme mať oblečené, ako sa máme maľovať, ako máme žiť a zrazu 30-tka preč a žijeme podľa iných, nie podľa seba. Nikdy nie je neskoro na nový začiatok. A tu to platí dvojnásobne. Ja som proti tomu bojovala tak, že som zamestnala myseľ s prácou, školou, všetko som robila, čo som len mohla. Áno, bola som stále unavená, ale niečo som robila. A prešlo ma to. a moment, kým som sa nezastavila. Tak som sa nezastavovala, veď vtedy mi bolo najlepšie. Unavená, ale aspoň spokojná. Do tohto zmätku pár udalostí, úmrtí a zrazu... kolaps. Duševný kolaps. A ja som si musela znovu nabiť svoje baterky. Nabíjam. Stále som pripnutá na nejaký tok energie. Dúfam, že sa čoskoro dobijem, lebo tento položivot, polotempo ma nebaví. Doslova. Každý máme asi obdobie, kedy sme trošku nižšie ako obvykle. Ale je na nás či tam chceme zostať alebo nie. či pôjdeme vyššie. Či sa postavíme. Či bojujeme. Či sme tu s niekým alebo len vedľa neho. Či sme tu dušou alebo len telom. Záleží to na nás... Je to voľba. Ale dôležitá voľba. Vyberajte správne... 

Už dávnejšie som písala o tom, že veľa z vás sa ma pýtalo na moju náladu. Ako to, že som stále pozitívna? Ako to, že mám život, ktorý mám? Že mi všetko vychádza? Nič z tohto nie je jednoznačné. Skôr tak napoly. Aj keď som mimo, tak sa snažím pomôcť vám - keď mi príde mail s nejakým problémom, tak rada pomôžem. Vtedy idem bokom ja. Mám filozofiu, že nikdy neposuniem ďalej k cudzej osobe moje problémy, zlú náladu. Každá osoba bojuje sama so sebou, má v sebe nejaký malý boj. Vždy. A na čo to všetko zhoršovať? Nestojí to za to. Radšej sa usmejem, pomôžem, poradím a mám lepší pocit ako niečo iné, keby spravím. A to je my life. ♥ 

S kamarátmi na kalvárii v Nitre ♥ 

Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. Do komentára mi môžete napísať či ste v nejakom z týchto miest už boli? Teším sa na vaše komentáre... 

xoxo

Aďka