TRIP: Vrch Zobor a Dražovský kostolík

Pred pár dňami som absolvovala jeden pekný výlet a tak som sa rozhodla, že by som vám o ňom mohla dať vedieť, povedať vám pár slov. A tak som tu. Dobre. Uznávam, bolo to viac než pred týždňom, ale tak to ma už poznáte a moje časovanie článkov. Na tomto výlete som nebola sama a teda bola som s priateľmi. Neviem či by chceli byť nejako menovaní, no fotky, ktoré sem budem dávať nie sú iba moje. Sú aj práve od jedného z tejto partie a teda mám ho nazvať Mikelangelo :) Takže fotky sú aj od neho, niektoré sú moje. A kde sme teda boli? Boli sme na Zobore, úplne hore. Rovnako sme cestou prešli aj na Dražovský kostolík a práve o týchto dvoch miestach bude tento článok... Tak ak vás to zaujíma, tak poďte sa pozrieť nižšie, kde bude okrem pár slov aj zopár fotiek. 

Aby to nebolo iba o mojom rozprávaní, tak sem pridám aj informácii, nech z toho možno niečo máte. Vedeli ste o tom, že Zobor predstavuje zakončenie jadrového pohoria Tribeč? Jeho výška je 587 m.n.m. Je vynikajúcim vyhliadkovým bodom, rovnako aj ako predvrchol Pyramída, kde sa nachádza aj vysielač, ktorý môžete vidieť aj z mesta alebo aj okolitých miest. Na úpätí vrchu stál od začiatku 11. storočia známy benediktínsky kláštor, v ktorom žil sv. Svorad a sv. Benedikt, a v ktorom vznikli Zoborské listiny – najstaršie zachované listiny na Slovensku. Zobor je sprístupnený z viacerých strán - priamo z Nitry, ale aj z iných miest. Môžete absolvovať aj náučný chodník z Nitry (od liečebného ústavu). Premávala tu aj lanovka, no tá skončila vraj okolo roku 1994. Mohli by ju ale obnoviť, čo si budeme klamať. Mohol by to byť krásny zážitok ísť nad celou prírodou. Na vrchole kopca sa nachádza aj hradisko, ktoré slúžilo Slovanom. 

A čo sa týka našej cesty? Určite budem hovoriť za každého z nás, keď poviem, že vám to odporúčame. Ono, turistika je to stredne náročná. My sme išli z mesta Nitra, trošku strmým kopcom. Ale aspoň sme tam boli rýchlejšie. Ale išli sme chodníkom, aby to nevyznelo, že nie. Trvalo nám to niečo okolo jednej hodiny, čo je super čas - na to, že iba jeden z nás je taký viac turista, ostatní sme boli skôr nie moc turisti s kondíciou fakt blízko nuly. Ale snažili sme sa, veď predsa nebude na nás čakať. Počas celej cesty na nás dýchala krásna príroda, kúzelný les a sem tam sme našli aj nejakú tú kvetinku. Vždy to bolo skvelé spestrenie. Mne sa osobne páčilo, že les nebol nejako ešte moc s listami, takže sme videli dosť ďaleko a rovnako tak nám to pomohlo aj pri ceste. Príroda tam bola fakt čistá, les bol čistý. Ako áno, narazili sme na pár špinavých miest, ale to bolo už smerom na Drážovce. Ale čo sa týka priamo cesty na Zobor, tak to sme si užívali čistotu, krásny vzduch a postupne aj výhľad. Priamo hore na kopci to bol tiež zážitok. Jednak, sme tam vyšlo všetci traja spolu bezohľadu na to, kto išiel pomalšie a kto rýchlejšie a to bolo pekné. Ako nehovorím, cestou hore mi napadali rôzne myšlienky, ale mala som asi väčšiu túžbu to, že to proste chcem prejsť a vyjsť hore. A ono to stálo za to. Keď sme vyšli hore a videli sme ten výhľad. Bol krásny! Trošku nám fúkalo, ale to nebralo nič tomu, ako krásne to tam vyzerá. Ono ten pocit, že zrazu stojíte niekde hore a vy bývate tam dole. Bolo to krásne... Ten výhľad stál za to. Bol veľký, krásny a hlavne asi najkrajší takto na mesto. Mali ste na dlani všetko, čo ste chceli. My sme mali dobré počasie, takže sme videli naozaj ďaleko. Zrazu autá, ľudia, budovy boli ako mravce. Získali sme skutočne nadhľad. Hore sa nachádza aj ďalekohľad, ktorý funguje, takže sa môžete pozrieť na nejaké miesta aj z blízka. Rovnako je tam aj altánok a plno lavičiek. Ja som rada, že som to vyšla, že sme to vyšli spolu. Život je veď o prekonávaní... ako aj mne napadali zvláštne veci, ale naozaj som mala cieľ a nechcela som sa ho vzdať, aj keď som myslela, že to otočím. I keď som to asi nedávala najavo. A teraz prikladám aj pár fotiek... 

Fotky teda fotil Mikelangelo :) 

Tak toto bola naša druhá destinácia. A ako... ja som nemala slov. To bolo tak krásne miesto! Jednoducho wau... Dobre, nie je tam nič iné iba jeden maličký kostolík na jednom kopci, skale. Ale aj tak... to miesto malo takú atmosféru a my sme ešte vychytali aj západ slnka, čo nám robilo fakt dobré fotky. Cesta sem bola veľmi zvláštna, lebo sme moc nevedeli či ideme dobre. Prišli sme najskôr to dediny Drážovce, čo nás trošku odrádzalo od toho, aby sme išli ešte na ten kostol. Predsa len, boli sme naozaj unavení, prešli sme niekoľko kilometrov a predstava ďalšieho behanie niekde, aj keď nie vysoko - bola fakt desivá. Nakoniec sme sa ale dali dokopy a po "malej dohode" sme teda vyšli hore a neoľutovali sme. Stálo to za to. Ono dá sa ísť aj s MHD z Nitry, vystúpite na zástavke a ste v podstate pod tým kostolom. Cesta hore trvá iba pár minút. Takže to môže byť aj iba nedeľný výlet. Keď sme vyšli hore, tak tam bolo celkom dosť ľudí. Kostol bol naozaj krásny, hoci nebol nejako špeciálny. Ale už len tá predstava, že je najstarší na Slovensku a aj inde, to má svoje čaro. Spravili sme si zopár fotiek, ktoré vám ukážem nižšie a išli sme domov. Teda na internáty. S MHDčkou, ktorá tam chodí každú hodinu. Ale ten pocit, že sme to celé prešli bol na nezaplatenie. A ešte keď sme sa pozreli na Zobor a cestu kade sme cca išli? Neuveriteľné... 

A teda ešte pár viet k tomu, aby sme mali aj nejaké informácie. Dražovský kostolík, nazývaný aj Kostol sv. Michala Achanjela. Pochádza z 12. storočia. Je vlastne najstarší romanský kostol na Slovensku. Kostol je celoročne zatvorený. Môžete si ho však objednať na svadby a podobne. Rovnako tak je otvorený iba 29. Septembra, čo sa oslavuje meno Michal. Tento kostolík si môžno staršie ročníky budú pamätať zo slovenských bankoviek, kde bol vyobrazený. V okolí tohto kostola boli nájdete hroby, údajne ich bolo 55, kde sa našli mince, odevy či rôzne ozdoby. K tomuto kostolu sa viaže aj legenda, ktorá sa posúva medzi dedinčanmi tejto obce, resp. mestskej časti Nitry. Vraj sa im tam zjavila Panna Mária, ktorá plakala a ukazovala na staré steny. Vtedy sa obyvatelia dali dokopy a kostol opravili, dodnes sa oň starajú. Poďme my ale teda už na fotky, niektoré opäť od Mikelangela... 

Verím, že sme nejako preniesli na vás tú super atmosféru. Rovnako tak by som chcela ešte takto znovu poďakovať týmto dvom stvoreniam za super výlet, pokec a tak celkovo. ♥ Bolo to super :) Ďakujem a som rada, že sme to zvládli! SPOLU! 

A čo vy? Boli ste už na týchto miestach? Napíšte mi do komentára... 

xoxo

Aďka