Čo som sa naučila za 23 rokov života?

Dobre už celkom dávno som mala narodeniny. Áno, mám ih koncom Januára a dnes je koniec Marca, ale tak nikdy nie je neskoro na takýto článok. Veď 23 rokov mám celý rok. Ale neskutočne rýchlo to letí. Už mám 23 rokov. Wau... Fakt je to veľa. Teda ani nie veľa, ako veľa som zažila prežila za toľkoto rokov. Je mi jasné, že čím budem staršia, tak tým viac prežijem, zažijem, veď som ešte mladá. Napriek tomu, už teraz si môžem povedať, že niekoľko "bitiek" od života mám za sebou. Som rada, že som to zvládla a nejako som to prežila. Snažila som sa nikdy nespadnúť a keď sa mi to aj stalo, tak som sa snažila postaviť na nohy a pohnúť sa dopredu. Aspoň krok. A vždy to vyšlo, nejako som si uvedomila, že je to môj život a predsa si nenechám ho pokaziť ľuďmi, ktorí mi nechcú pomôcť. Mala som šťastie aj na skvelých ľudí - priateľov, učiteľov. Ale o tom vám poviem teda už nižšie...




Takú prvú ranu som dostala hneď na základnej škole, kde ma všetci podceňovali... Myslím teraz zo strany učiteľov. Nepatrila som medzi ľudí, ktorí mali samé jednotky, no nebola som ani najhoršia. Napriek tomu som stále počúvala pri výbere školy, že či naozaj chcem isť sem a sem. A tu som pochopila, že nemôžem dať na slová druhých.  Nikdy. Aj keby som si myslela, že sú to tí najlepší ľudia. A nedala som. Išla som na gymnázium, ktoré som zvládala. Opäť, bola som skôr priemer, ale tak mne sa len nechcelo učiť.
Druhá rana alebo bitka prišla práve na gymnáziu, kedy som počúvala ako mi nejdú jazyky a ako to budem mať ťažké a raz ma to dobehne. Nepočúvala som ich. Aj keď to nebolo najľahšie a odradili ma absolútne od učenia. Ale zmaturovala som. Dnes som dokonca na vysokej škole. Dokonca na viacerých a zvládam to. Nič ma chvalabohu nedobehlo. A išlo to. A ide to. A aj to pôjde ďalej. Sila a vôľa človeka je naozaj silná a vzácna. Každý ju máme. Koluje nám v krvi, v žilách. Je tam. Len treba ju zobudiť, že halóóóó potrebujem ťa a už to ide. A ja som to prežila. Tu som sa prebudila a nakopla opäť svoje vzdelávanie. Dnes môžem povedať, že na škole mám dobré výsledky. Viem to, čo študujem.

Tieto dve rany, bitky boli dôležité, aby som si uvedomila, že dokážem čokoľvek. A aj dokážem. Napriek tomu, že do mňa nevkladali nádeje učitelia, mne verila rodina, priatelia a hlavne jedna osoba. JA. dôležité bolo to, aby som si začala veriť ja, že to jednoducho nejako dám. Za každý okolností. Preto, keď vám aj píšem v článkoch, tak vždy vám hovorím, že veriť si musíte vy. Lebo je jedno, kto vám verí alebo neverí. Dôležité je to, čo vypúšťate do života vy a hlavne, čo vpúšťate do vášho života vy....

Samozrejme, počas života som narazila na ľudí, okolnosti, ktoré mi moc nepomáhali. Ono, ani najviac pozitívni ľudia nie sú nikdy vždy pozitívni. Ale viete aký je v nich rozdiel? Že tí pozitívni ľudia veria, že aj keď sa im práve teraz deje niečo zlé, tak za tým príde niečo oveľa lepšie. A to je ten rozdiel.

Naučila som sa tiež triediť ľudí. Ono, ani si neviete predstaviť ako vás niekto môže ťahať dole. Viem, možno zo znie hrozne, ale je to tak.

chcela som vám povedať pár slov k tomu vyššie, lebo len tak vymenované by to nedávalo zmysel. A teraz vám len vymenujem tých 23 vecí, ktoré som sa naučila za mojich 23 rokov:

• Ver sebe a nikomu inému. 
• Po každej bitke príde aspoň malá výhra. 
• Za všetkým zlým príde niečo oveľa lepšie. 

Verím, že aj vy máte čosi, čo ste sa naučila za XY rokov, tak pokojne mi to napíšte do komentára. Rada si prečítam a ak sa stotožňujete s niečim, tak pokojne mi napíšte aj to! Teším sa na vaše komentáre a hlavne.... Užívajte si každý jednu minútu života. Nikdy neviete či nie je posledná!

xoxo
Aďka