POLMILIÓNA POZRETÍ NA BLOGU: ĎAKUJEM!

Najskôr som chcela tento článok viesť v duchu bilancie. Potom som si povedala, že to si každý môže prejsť vlastne na blogu. Potom som to chcela viesť ako nejaké zhrnutie, to tu bude, ale v kratšom znení. A nakoniec som sa rozhodla, že to zoberiem úplne inak ako som plánovala... Číslo 5 mi je asi osudné. Vždy som bola piata v poradí v škole, vždy som aj teraz všade. Tiež mám tento blog 5 rokov. A dnes mám 500 000 pozretí na blogu, teda polmilióna. Áno, JA! Ono za tých 5 rokov tento blog prešiel veľkými zmenami. Pamätám si ako som začínala, keď som zakladala tento blog, ktorý bol môj denník. Dnes väčšina článkov ani neexistuje už, teda sú, ale sú skryté. Veď to bola iba domáca úloha z Informatiky. Neskôr som to začalo baviť a hoci som si vedomá, že písať neviem na 100%, išla som do toho na 200% - aj keď mi vraveli, že to neviem. Skúšala som. Každý by mal. Neskôr som sa začala venovať kozmetike. Ani neviem ako. Proste to prišlo. Samé recenzie, články každý deň. Venovala som tomu každú jednu voľnú minútu na počítači, ktorý vlastne viac nešiel ako išiel. A stálo to za to. Neskôr sa mi začala plniť maily so spoluprácami. Páčila sa mi pozornosť a trošku som si uletela. Kto ale nie?! Nesúďte ma. Zbadala som sa. Dnes viem, čo chcem od spolupráce a len tak nejdem do niečoho. A preto mám vlastne tak málo spoluprác. Časom som sa začala venovať motivácii. Úvahy, ktoré pomáhali a chodili mi maily ako som im otvorila oči. Krásne to pocity. Nebudem vám klamať... A potom sme tu a teraz. Lifestyle, kozmetika a motivácia na jednom mieste. Prečo? Lebo ma to baví a neviem si vybrať ani jednu sféru. A rada robím všetko. A aj budem. A je krásny pocit, keď viem, že to má zmysel, že klikáte na tie články a že vás chytia za srdce (úvahy). Je to krásny pocit a vtedy sa mi skutočne vyvalia všetky endorfíny, ktoré len môžu z môjho tela. Ďakujem ♥ Vážim si tu podporu a viem, že to nie je iba tak. Ďakujem ♥ 

... možno to hore znie ružovo, veď ono to tak aj bolo. Ale nič nie je iba ružové, jednofarebné. Aj ja som si prešla s pár chvíľami, kedy som to chcela zabaliť a o tom je aj tento článok. Možno to znie, že všetko som mala lusknutím prsta a išlo to tak samo. Ale nešlo. Ja som začala pomerne neskoro, keď bolo veľmi veľa blogeriek. A nesťažujem sa. Ja ich beriem ako kolegyne a nie ako nejaké súperky. Pamätám si dodnes na súťaž Junior internet, kde som súťažila s týmto blogom a jeden pán v porote mi povedal, že nech v tom pokračujem, lebo to bude mať význam. Rovnako tak si pamätám na komentáre, ako im môj blog pomohol. A podobne. To sú tie momenty, pre ktoré to robím. Ale aj pre seba. Tu môžem povedať svoj názor a niečo zo seba. Toto tu po mne zostane navždy a je jedno či tu budem ja alebo nie. Toto tu bude. A je to pekné za sebou tu niečo zanechať. ♥ 

... aj tieto okamihy striedali zlé veci. Teda zlé. Podľa mňa neexistujú zle veci. Všetko zlé, je na niečo dobré. A aj toto bolo. Blog mi pomohol nejako vytriediť, utriediť si ľudí v živote. Ukázal mi to, ako sa správajú niektorí ľudia a a ako som bola ja naivná. Áno, aj ja som bola naivná, kým moja naivita nedostala výpoveď. A ja som neotvorila oči. Dnes to viem, že to boli dobré kroky. A stojím si za každým jedným rozhodnutím. 

Ďakujem všetkým. Dobrým. Zlým. Všetkým. 

Ďakujem tým, ktorí odišli pri prvom probléme či výsmechu pre niečo a za niečo, čo milujem. Bez vás by som tu nebola, lebo by som nechcela dokázať, že to zvládnem aj sama. Možno by som tu bola, ale pomalšie ako s touto túžbou. 

Ďakujem tým, ktorí odišli, keď si nevedeli spraviť svoj vlastný názor a verili iným. Ďakujem. Vďaka vám viem, že aj najbližší človek, ktorého máš pri tele môže zraniť. Zradiť. 

Ďakujem tým, ktorí vraveli, že tu budú navždy a neboli. Ďakujem, že vďaka vám viem, že slovo navždy je relatívny pojem. Ale vďaka vám som tu pre tých mojich best! 

Ďakujem tým, ktorí mi neverili a podceňovali. Vďaka vám viem, že dokážem hocičo, keď to veľmi chcem. A ja to dám! 

Ďakujem tým, ktorí sa tvárili, že sú so mnou a vlastne iba stáli vedľa mňa. Chápeš?! Nie každý je tu pre a s nami, niekto len vedľa. 

Ďakujem tým, ktorí sa otočili chrbtom, keď som vás najviac potrebovala. Ďakujem, že ste spravili miesto pre tých nových, skutočných. 

Ďakujem tým, ktorí bez slov odišli a vytratili sa - ani neviem ako. Ďakujem, že ste ma ušetrili plno kázni a slov, že niečo nebude ako si to predstavujem. a pozrite. Je to tak. 

Ďakujem tým, ktorí ma naučili, že odpustenie pomôže hlavne mne a nie iným. 

Ďakujem tým, ktorí ma naučili, že nikdy nemôžem patriť nikomu. Som tu sama. Nikto ma nemôže vlastniť. 

Toto je také hlavné, ale mohla by som pokračovať. Aj toto mi ukázal blog, lebo s veľa vecami bol súčasťou a rovnako tak som to sním prežívala.  Čo chcem týmto povedať? Treba byť vďačný. Treba ďakovať každému. To zlé je na niečo dobré. To zlé nás tvorí, aby ste teraz tu mohli stáť. Silní. Noví. VY. A to zlé je to, čo vás formuje do osoby, ktorou sa stávate. Tak nestraťte samých seba. Buďte lepší, kreatívnejší. Pracujte na sebe, no držte si svoju hlavnú tvár. Lebo je to iba o vás. Nehnevajte sa na svet, že vám hádže pod kolena polená. Buďte radi. Skúšky a testy sa posielajú najlepším hráčom, žiakom. Tak sa hrajte. Život je hra. Tak sa hraj. Má to byť raj. Viem, že nie vždy je to ľahké, ale je to o tom sa nezložiť na kolená. Ak áno, tak utrieť slzy a ísť ďalej. Človek,  ktorý ťa dokázal opustiť za to nestojí. Nikdy. Ďakujte aj vy za skúšky. Odpustite ľuďom a kráčajte ďalej. Verte, že život im to všetko vráti. Oni sa spamätajú, ale vy budete už ďaleko. Všetko vás posúva ďalej. Zahoď tých ľudí... aj keď to znie kruto. 

Chcela by som poďakovať samozrejme aj vám. Ste najlepší. Rovnako aj tým pravým, skutočným, ktorí mi práve ukázali opak týchto vecí. Ďakujem ľuďom, ktorí pri mne stoja, podporujú ma a dodávajú mi v mojom živote istotu. Ďakujem ♥ 

Vždy stretnete dobrých a zlých, je len na vás ku komu sa prikloníte. Nezabudnite... s kým ste, takí ste!  

xoxo

Aďka