Ahojte :)
Keď som premýšľala o čom by mala byť ďalšia úvaha, tak som vôbec nevedela. Nevedela mi napadnúť téma, ktorá by bola aktuálna, zo života a každý z nás by ju mohol zažívať. To bol dôvod, prečo aj táto séria dlhšie nebola. Až v jeden deň, keď som si "skrolovala" facebook mi tak napadlo, že koľko ja mám vlastne "priateľov" na FB a koľko v realite? Kto tu pre mňa bude, keď to budem potrebovať? Kto tu pre mňa je len preto, lebo vie, že ma bude raz ešte potrebovať? Veľký rozdiel. A tak som sa začala hrať s myšlienkou, že veľa ľudí sa aj berie ako samozrejmosť a pritom to tak nie je. Nie nadarmo sa hovorí, že zistíme hodnotu osoby až vtedy, keď ju reálne stratíme. Žijeme vo veľmi rýchlej dobe, kedy si už neuvedomujeme často dôležitosť vzťahov. Sú dôležité. Či chceme alebo nie. A o to ťažšie je nejaké budovať, keď všade vidíme ako každý každému podkopáva nohy, ten využíva tamtoho a ten zas ohovára toho. Zvrátené... Sama som si uvedomila, že moje vzťahy sú na dobrej ceste. Až už sa s niekym bavím, tak poriadne a dám za neho aj ruku do ohňa, keď si ho už pustím k telu. Ale samozrejme... mala som "šťastie" aj na ľudí, ktorí ma iba využívali a ozvali sa vtedy, keď niečo chceli a keď nič nepotrebovali, tak sa hádali a samozrejme - vina bola moja :) Ako inak... A práve o týchto ľuďoch bude tento článok...
... ako som spomínala vyššie, sama som sa stretla s takýmito ľuďmi, ktorí iba využívajú? Ako ich spoznáte? Podľa mňa majú tieto spoločné znaky:
- ozvú sa len vtedy, keď niečo potrebujú
- nezaujímajú sa o vás - ako sa máte, čo robíte,...
- ohovárajú pred vami iných ľudí z partie, práce, školy,...
- rozprávajú sa s vami len na jednu tému - škola, úlohy, práca,...
- dokopy o sebe vám veľa nepovedia a tak ani nezaujímate ich vy ako osoba
Ak ste pri týchto 5 bodoch mysleli na jednu osobu, tak to celkom dosť o niečom hovorí, ale uváženie je na vaše strane, hlavne to premýšľajte a pozorujte dlhšie. Človek môže mať iba blbý deň a tak ho zrovna nemusí zaujímať čo ste mali na obed. Treba sa na toho človeka pozerať komplexne a riadiť sa srdcom. Ak mi niečo hovorí, že niečo tu nefunguje, tak vzťahy, ktoré nefungujú predsa nebudeme živiť. Je to zbytočné. A radšej si dať skôr zbohom, ako to má skončiť vojnou...
... Treba si aj uvedomiť to, že čo robím ja, budú robiť mne. Alebo teda môžu. Lebo im s tým dávame tak trošku právo na to. Taký princíp vzájomnosti. Robte vždy tak, aby vám to jednak netrhalo spánok a tiež tak, aby ste nestratili samého seba. Lebo to je to najhoršie, čo sa vám môže stať. Často potláčame samých seba, len aby sme spravili dojem tam na tú babu, na toho chalana od susedov či zo školy alebo len chceme niekde patriť - do nejakého kolektívu. Aj tak sa časom prejavíte a ľudia vás spoznajú, lebo hrať nevydržíte dlho a potom ten pád bolí oveľa viac - lebo stratíte kamarátov a ešte aj samého seba. Najhoršia bolesť je tá, keď si uvedomíte, že žijete podľa druhého človeka a navyše život, ktorý ste ani nikdy žiť nechceli. Tak sa prebuďte dnes, keď nie je neskoro, ako potom v starobe (v 90tych rokoch) a budete ľutovať veci, ktoré ste nestihli spraviť. Ono je na čase, aby ste začali žiť podľa vašich pravidiel a hlavne, aby ste si stanovili svoje vlastné hranice. Ono ja som tak spravila relatívne nedávno a ľudia sa mi hneď vytriedili. Odišli samy, lebo zrazu zo mňa nič nemali. A to im vadilo...
... keď si nastavíte svoje vlastné pravidlá, hranice, hodnoty a spravíte si jasno samy v sebe, tak život bude hneď ružovejší. Naozaj! Nikdy nikomu nedovoľte, aby vás bral ako samozrejmosť. Ako niekoho, kto tu pre neho je hneď, keď pískne a spraví pre neho prvé, aj posledné. Nikdy! Nedovoľte to, lebo ľudia to začnú využívať. A to nechcete. Potom začnete cítiť povinnosť im pomáhať a to nie je nikoho povinnosť, to má byť túžba a chcenie pomôcť, nie takto musieť. Tak pozor na to! Sama som padla do toho kolotoča, keď som pre jednu osobu alebo aj pre viaceré osoby bola schopná "získať guľku" a oni dnes držia zbraň. Viete, čo vám chcem s tým povedať? Alebo ešte inak povedané - pre niektorých ľudí som bola ochotná zomrieť a dnes sú oni pre mňa mŕtvi. Znie to asi kruto, ale je potrebné si vytriediť priateľov - kto je s vami a prečo je s vami. Najlepší priatelia sú ako hviezdy - nevidíme ich často, ale predsa tu sú. Práve tí praví priatelia sa ukážu vtedy, keď všetci idú proti vám a vy stojíte niekde na dne a celá voda ide okolo vás. Je to dobré, ak vás niekto sklame, lebo ukázal aký naozaj je a to je presne to, čo potrebujete. Dávajte si pozor na to, komu skutočne veríte a komu čo poviete. Tí, ktorí vás budú brať ako samozrejmosť, tak vám nepomôžu, keď to budete potrebovať. Vidia vás padať, ale nezachytia vás. Sú vždy tam, keď sa niečo deje, no len vyzerajú, že vám chcú pomôcť, skutočne im to je jedno čo s vami bude. Ak skončíte v práci, skončíte školu, tak presne títo ľudia sa vám už nikdy neozvú a už ich nikdy neuvidíte a viete prečo? Lebo už z vás nikdy nič nebudú mať a nepotrebujú vás. A vy zostanete s otázkami, resp. otázkou - prečo? Veď som pre neho robila prvé a posledné. A to je ten moment, keď si to uvedomíte.
... musíte si stanoviť svoje hranice a hodnoty a keď ich niekto prekročí, tak to povedať, upozorniť. Ja mám napríklad pravidlo dvakrát a dosť! A pomáha mi to. Raz to človek spraví omylom, ale potom druhýkrát to spaví, lebo vie, že má nad vami moc a môže si to dovoliť. Takže STOP! Hranica môže byť určená v čomkoľvek. Ak vám vadí, že sa vám ozve len keď je škola a inak o vás ani nezakopne, tak aj tam si určite hranicu - zdravú hranicu. Alebo keď vám vadí, že vás partner ignoruje, nezdvíha. Aj tam si treba robiť hranice, lebo bude to stále horšie a horšie a jediný, kto bude trpieť budete vy samy. Takže hor sa do toho. Ono najťažšie si je uvedomiť, čo mi vadí a ešte ťažšie sa to robí, ak vám je tá osoba blízka. Ale ide to. Ja vám verím...
A rada na záver? Netrápte sa nad blbosťami - ako to prišlo, tak to odíde, nič predsa netrvá večne. Užívajte si život. Smejte sa za každých okolností a objavte kúzlo každého momentu vo vašom živote - či už dobré alebo zlé, veď všetko nejaký zmysel má a nič sa nedeje náhodou. Raz to všetko pochopíme... ♥ Plňte si svoje sny a bojujte za ne každý jeden deň, nech ste aspoň o krok bližšie k ich splneniu a hlavne... RIAĎTE SA VŽDY SRDCOM nič nerobte na silu. ♥
Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. Do komentára mi môžete napísať či by ste chceli viac takýchto úvah, motivačných článkov a ak aj nejaká téma a zaujíma vás môj názor, tak mi pokojne to môžete napísať a ja niečo s tým spravím :) Teším sa na vaše komentáre...
xoxo
Aďka
Moc pěkně napsaný pravdivý článek :).
OdpovedaťOdstrániťTheBlondieTale
Ďakujem ♥
Odstrániť