Čo je na mne výnimočné?

Hneď ako prvé vám chcem povedať, že toto nie je žiadna spolupráca. Viem, že tieto články vznikajú v spolupráci s DM drogériou, ktorá spúšťala nejakú súťaž. Mne sa jednoducho páčila tá myšlienka článkov. Ukázať svoju vonkajšiu jedinečnosť. To je krásne. Hlavne v dnešnej dobe, kedy žijeme väčšinou vo virtuálnom svete a často si to ani neuvedomujeme. Často sa chceme podobať na modelky, instaženy a bežíme za nejakou vymyslenou formou krásy. Je dôležité si uvedomiť, že každá žena je výnimočná a absolútne jedinečná. Nikde nenájdete rovnaké ženy a to je to kúzlo. Je to krásne, no nie? Každého, koho máme vo svojom živote sme stretli v ten správny čas a každý jeden je výnimočný. Niečo nás naučil. Niekto nás poučil a niekto nám dal krásne spomienky a zážitky. Ale každý bol úplne iný. Wau... a tak som sa zamyslela, v čom som jedinečná ja? Ako úprimne, trvalo mi to veľmi dlho, kým som na to prišla. Asi som moc kritická na seba samu alebo to môže byť aj podsúvaným ideálom,ktorý nám niečo vnucuje. 

Hlavne v mladšom veku som mala problém s tým, že som bola na boku. Vždy v triede som bola taká tá šedá myš, ktorá nikoho nezaujímala. Mala som zopár svojich priateľov, ktorí mi to pomohli prežiť a sme kamoši dodnes, ale predsa. Nebola som nikdy obľúbená. Základná škola bola v pohode, prežila som to s tými svojimi, no viem, že som svojim spolužiakom nebola sympatická. Aj viem prečo. Ale už to neriešim. Každý sme nejaký a aj ja som bola. Ja som ich rešpektovala. Oni mňa tiež, svojim spôsobom. Toto sa nachádzame už ku koncu druhého stupňa. Tie pred tým ročníky boli všelijaké a nejako sa nechcem k tomu vracať. Každopádne. Nebola som obľúbená. Vždy som bola tá vzadu. Ale mne to nevadilo. Išla som si vždy svojou cestou. Potom som si povedala s príchodom na strednú, že chcem byť obľúbená, snažila som sa. A aj sa mi to podarilo. Ale čoskoro som tam zistila, že to nie je vôbec pre mňa a bola som celé tri roky, tam kde som bola vždy. Vzadu. Opäť, mala som svojich vyvolených, ktorí ma brali takú aká som a ja som im za to vďačná. Takže keď som teraz premýšľala s čím som výnimočná ja, tak to bolo skutočne ťažké. Nikdy som sa nestretla s nejakými veľkými chválami či už na správanie alebo vzhľad. Skôr opak. A pre mňa bola priorita si vytvoriť svoj štýl. Seba samú. Vytvoriť svoje JA, za ktorým si budem stáť. A podarilo sa mi to. Teraz tu stojím a som spokojná so sebou. Tiež som spokojná so svojim správaním, povahou alebo aj vzhľadom. Ak má niekto so mnou problém, tak je to stále jeho problém - a tak by ste to mali brať aj vy.... 

A s čím som teda výnimočná ja? Čo je výnimočné na mne? 

Podľa mňa som výnimočná hlavne svojim správaním a povahou. Som veľmi sarkastická, čo je spojené s mojim "ťažkým" životom na školách, kde som sa naučila všetko brať s humorom. Som schopná sa smiať, aj keby som mala plakať. Neklamem. Vždy hovorím pravdu aj keď bolí. Som veľký snílek a verím, že sa mi všetko splní v ten správny čas. Som veľký sebec a nie vždy sa chcem deliť aj o seba alebo svoj čas. Odpúšťam, no nezabúdam a to hlavne klamstvá a slová, ktoré sa ma skutočne dotkli. Ak mi človek ublíži, tak nikdy nebudem k nemu rovnaká ako pred tým. Som iná. Som ovplyvniteľná, ale vždy sa vrátim na svoj smer a cestu. A vzhľad? Už od malička bojujem s tým, že som pribratá, tučná a neviem čo všetko. Tiež, že mám veľké čelo, malé oči. Dôležitý je pocit. Niekto vidí moje negatívum malé oči, ja zas vidím moje pozitívum plné pery. Môžem byť výnimočná s čímkoľvek. Raz mi niekto povedal, že moje zeleno-sivé očí sú výnimočné. Môžem byť výnimočná s mojou ohybnosťou končatín. Som veľký pedant, plánovač a detailista. Napriek tomu to môže niekomu vadiť. A to je normálne. To, čo sa páči nám, nemusí sa páčiť iným osobám. MY samy musíme byť so sebou spokojné a keď budeme my, ostatní sa naučia. 

Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. Do komentára mi môžete napísať čo je výnimočné na vás? A určite niečo je... premýšľajte. Teším sa na vaše komentáre... 

xoxo

Aďka