Strata priateľa alebo lásky? ♥ Čo je horšie?

Máme tu začiatok mesiaca alebo koniec mesiaca, záleží od uhla pohľadu. Tento článok som chcela už dosť dlho napísať, keďže aj v mojom okolí sa to za posledné dva roky veľmi riešilo. Možno si poviete, že sú to dve rozličné veci, ale v skutočnosti to má veľmi blízko.. Nižšie v článku vám poviem môj postoj ku obidvom stratám a potom tiež ešte k jednej strate, ktorú vysvetlím a spomeniem neskôr... A ďakujem za tento tip na článok práve jednej z vás :) A poďme na to... 

Strata priateľa... Keď poviem, že priateľ je to najcennejšie, čo máme hneď po rodine, tak asi väčšina z vás bude so mnou súhlasiť. A je to pravda. Otázkou je či  to bol skutočný priateľ, keď dokázal od nás odísť. Ale tam môžu byť rôzne dôvody a nedá sa to nejako takto zdiaľky určiť. Pochopiteľne. Pre mňa priateľ znamená veľmi veľa. Priateľ je niekto, komu môžem veriť. Je to človek, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Človek, ktorý je tu pre mňa. Človek, ktorý rovnako verí mne, ako ja jemu. Človek, ktorý ma vypočuje, aj keď rozprávam stále to isté a neviem nájsť iné slová. To je ten človek. A je jasné, že ak práve takýto človek zradí alebo sa niečo pokazí, tak to bolí a jeho strata ešte viac. Zrazu človek cíti to prázdno, ktoré je vnútri a ani najväčší kameň tu dieru nezakryje. Zrazu tam je prievan a vy cítite iba chlad... Je jasné, že to bolí. Hlavne, ak máte s tým človekom spomienky. Nemusí ich byť veľa, môže byť aj málo, ak sú to tie najcennejšie chvíle...

Strata lásky... pod slovom láska si predstavme momentálne osobu. Strata lásky býva asi horšia ako strata priateľa, i keď je to na rozhraní. Aspoň podľa mňa. Lebo aj keď stratíte osobu, tak vlastne jednoducho niekoho stratíte... A je jedno či je to priateľ alebo láska. Aj jedno, no aj druhé vás dokáže zlomiť a poslať na dno. Láska je priateľstvo bez rozumu a priateľstvo je láska bez citu. Veľmi blízke dve veci a pritom na pohľad tak rozdielne... Nemyslím si, že by bolo jedno horšie ako druhé. Veľakrát sa práve stáva, že ľudia sú v kontakte s danou osobou a povedia si, že lepšie je stratiť niekoho ako lásku, než by ho mali stratiť ako osobu. To ale potom nie je láska, nie? Je to ťažké sa rozhodnúť, čo je ľahšie. Strata je vždy ťažká a je na nás ako sa s tým vyrovnáme. Ja sa snažím vždy aj po rozchode byť kamarátka, ak to ide. Je to ťažké. Nebudeme si klamať. Niekedy sú to hodiny prehovárania a rozmýšľania. Ale ide to. Hlavne, ak pred tou láskou bolo priateľstvo, ktoré malo cenu. Myslíte si, že môžu byť kamaráti chalan a baba? Určite mi napíšte do komentára. Teším sa na vaše komentáre...

xoxo

Aďka