Predsudky.

Úprimne, neviem ako dlhý bude tento článok. Píšem ho celkom špeciálne. Ešte aj na mobile na ceste do školy. Bola som donútená. Teda nikto pri mne nestal so zbraňou v ruke, ale bola som svedkom situácie, ktorá nebola veľmi príjemná a určite ani nie pre daného človeka. Do autobusu nastúpil jeden chalan, ktorý má rozťahovač v uchu, piercing v nose a samozrejme tetovanie na ruke, no aj na krku, čo kričalo viac než asi malo. Prekvapilo ma jednanie jednej staršej pani, ktorá ho nenechala si sadnúť vedľa nej... Tu som sa pýtala prečo? Veď ju určite nechcem okradnúť. Chcel si len sadnúť. Mali ste vidieť tie pohľady všetkých ľudí. Zostal stáť pri dverách, keďže v každej sedačke už niekto sedel a asi to nechcel nejako riskovať. Ja sedím vždy v uličke a kabelu mám pri okne. Som už naučená takto cestovať. Veď nikdy nejde veľa ľudí a keby niečo, tak sa uhnem. Tak som si zobrala kabelu na kolená a posunula som sa k oknu. On si to všimol, keďže som sa pri tomto pohybe na neho pozerala a sadol si vedľa mňa. Ani neprehovoril. Asi mu to bolo trápne. Ale keďže cesta trvala 20 minút, tak sme nestihli začať rozhovor, len mi poďakoval pri odchode. Ja som sa iba usmiala. A asi o hodinu, kedy moja cesta pokračovala, usmievala som sa znovu, keďže som ho videla stáť na rovnakej zástavke. Bolo mi hneď jasné, že ideme rovnakým busom. Automaticky sme sa dali do reči a rozprávali sme sa celú dobu v buse. Táto cesta trvala už okolo hodiny, takže sme stihli toho oveľa viac. Nakoniec sa z neho vymámil super chalan, ktorý má svoj príbeh a problémy. Ale bol úplne super - povahovo, aj výzorom. A tak sa pýtam, prečo? 

Človek má predsudky. Možno by sa to dalo pochopiť u tej staršej pani, ale často sa s tým stretávam aj u mladších. Riešia, diskutujú... Tá je tučná, s tou nebude sranda. Tá je divná. Tá má piercing. Tá ma tetovanie. To nie je dobrý vzor pre teba. Nemôžeš sa s takými ľuďmi stretávať. Viete... ja mám napríklad skúsenosť, že ľudia s kerkami sú oveľa milší a hodnotnejší ako niektorí ľudia bez nich. Keď si zoberiete, tak tetovanie či niečo na tele je vlastne ozdoba. To, že má niekto tetovanie neznamená, že je nejaký zlý človek. Povaha či jeho správanie  nie je ovplyvnená s tým, čo má na sebe. To môžete súdiť aj podľa oblečenia. to môžete súdiť podľa toho, čo daný človek číta. To môžete podľa hocičoho iného. Prečo? Prečo nebrať tých ľudí takých, akí sú? Prečo im dávame na silu do ruky sekeru, keď často z nich tam má kyticu kvetov? 

Nikdy nesúďte knihu podľa obalu... Nikdy neviete, čo sa v danom človeku skrýva. Aký boj v sebe má. Čo ho v živote stretlo. Prečo má to tetovanie. Čo ak je to pamiatka na jeho ocina, ktorý rýchlo zomrel? Neviete, čo sa tam stalo. Neviete, aký život má či mal. Je mi jasné že predsudky tu vždy boli a asi aj vždy budú, no mohli by sme sa správať ako ľudia. Ľudia so srdciami... Verím tomu, že takto si poviete, že nesúdite podľa vzhľadu, no nepodmienene to robíme vždy. Súdime aj to, čo má kto na sebe. A dávame im nejakú masku, ktorú možno ani samy nechcú, ale majú ich... Ľudia, ktorí vyzerajú inak ako ostatní - majú napríklad tetovanie, tak v obchode majú hneď za sebou SBSkara, na koncerte ich dvakrát skontrolujú. Vážne? Žijeme v 21. storoční, no niekedy mi to príde, ako keby sme žili niekde v minulosti, v konzervatívnej dobe... 

Nehovorím, že toto robia všetci ľudia. To určite nie, no väčšina asi áno. Aspoň v mojom okolí. Do komentára mi môžete napísať vašu skúsenosť? Prípadne, súdite podľa vzhľadu? Teším sa na vaše komentáre... 

xoxo

Aďka