DNES UŽ VIEM!

Tento článok vzniká úplne spontánne. Prečo? Lebo mám pocit, že prišiel ten správny čas. Prišiel ten deň D, kedy som som povedala áno. Teraz je ten vhodný čas, presne na tento článok. Kto môj blog sleduje dlhšie, určite si všimol, že v poslednej dobe som vydávala články v sekcii úvahy o tom, aby sme zastavili, uvedomili si čo chcete a podobne. A ja som robila presne to, čo som tam písala. A viete čo? Dnes už viem! Viem, čo je pre mňa dôležité. Viem, čo chcem. Viem, kto som. A to je to hlavné. Ako som sa k tomu dopracovala a tiež aj to, na čo som prišla sa dočítate nižšie v článku... 

Všetko to začalo asi rok do zadu. Áno trvalo to rok, no podarilo sa. Tu som si uvedomila, že čas je skutočne relatívny pojem. Keby viem, kde sa dopracujem, tak by som tento proces podstúpila, aj keby mal trvať 5 rokov. Stojí to za to! Ale späť k téme. Asi pred rokom som si začala uvedomovať, že by som potrebovala zmenu. Cítila som, že mi niečo v živote chýba, no nevedela som čo. Veď som bola na jednej strane úplne spokojná. Mala som priateľov. Mala som školu. Mala som kolektív. Mala som známych. Mala som rodinu. Mala som blog. Robila som veci, ktoré som chcela a bavili ma. Tak čo mi v živote chýbalo? Istota. Vedieť, že niečo mám. Že to, čo žijem má zmysel. Začala som to hľadať v nezmyselných veciach. Zrazu som to bola ja, no aj nebola. Robila som veci, ktoré dnes neľutujem, no možno ma z časti mrzia. Potom prišli veci, ktoré som ledva prežívala. Ako nič vážne v podstate. Také malé životné skúšky, no všetko som ustála a som tu! Silnejšia a lepšia. Všetky tie skúšky mi vlastne ukázali, čo v živote chcem. Čo nechcem. Čím chcem byť a hlavne... Kým chcem byť. Čo očakávam od druhých ľudí. Čo chcem v budúcom vzťahu.Čo naopak nie. Takto sa to veľmi ťažko hovorí, no na toto musíte prísť samy. Nestane sa to za jedno posedenie niekde v príjemnom prostredí. Odpovede prídu... prídu časom a dovtedy vy musíte ustáť všetko, čo vám život pripravil. Je to niečo ako loď. Loď je stála. Je to niečo, čo vám dáva v podstate pevnú zem pod nohami. No ak sú silné vlny, tak sa rozhúpe. A je len na kormidelníkovi či je dobrý a či nie. Či to ustojí. Zakaruje správnym smerom. A my sme v podstate tí kormidelníci. Musíme držať pevne naše kormidlo a plaviť sa po vode, čo predstavuje život. Ak sú silné vlny, tak to treba ustáť. Áno, bude to ťažké, veď aj malé lodičky sa rýchlo prevrátia, no časom budeme rásť a stane sa z nás veľká jachta. A o tom je život... 

Prišlo to celé po roku, no dnes môžem povedať, že už viem! A som šťastná. V tomto momente je všetko presne tak, ako som vždy potrebovala. Mám okolo seba rodinu, ktorá ma podporuje a je tu vždy pre mňa. Mám najlepšiu sestru! Mám za sebou veci, ktoré ma posilnili a dovolili mi pochopiť veci, ktoré som potrebovala pochopiť. Povedala som veci, ktoré som mala dlho v sebe. Dostala som odpovede na veľa otázok. Mám okolo seba ľudí, ktorí tu boli pre mňa. Mám pri sebe najlepšiu kamarátku, aj keď niekedy to vyzerá, že kamošky ani nie sme. Mám pri sebe skvelých spolužiakov, ktorí mi niektorí prirástli obzvlášť k srdcu. Mám osobu, ktorá ma vždy podrží a je tu vždy pre mňa. Dokázala to niekoľkokrát a nakoniec sa ku mne dostala, ako chcela a ja som za to rada. Tiež mám človeka, s ktorým sme si preskákali veľmi veľa (hlavne posledný rok), hoci sa bavíme len veľmi krátko. Veríme si, nech sa deje čokoľvek a to je výhra v živote. Obidvaja vieme, že ten druhý tu je vždy pre toho prvého a tak to bude snáď veľmi dlho. Vážime si toho druhého a sme radi, že sme sa stretli a presne tieto osoby v živote chceme, aj keď je to ťažké. Mám aj osobu, ktorá ide vždy so mnou von, keď sa chcem iba rozprávať a ja to isté robím pre ňu. A mohla by som takto pokračovať, no toto sú osoby, ktoré v mojom živote veľmi veľa znamenajú. Verím, že ak toto čítajú tie osoby, tak sa v tom našli (keď tak mi napíšte správu a ja vám poviem) a ešte snáď jedno slovo... ĎAKUJEM! ♥ 

Prečo som vám tu ich vymenovala? Lebo to je šťastie. Pochopila som, čo je výhra a čo je skutočne kríza. Čo je problém. Čo je šťastie. Šťastie nespočíva v peniazoch, i keď nám uľahčujú život a každý och potrebujeme. Šťastie nie je mať najlepšiu školu. Šťastie nie je byť sám a tváriť sa, že všetko zvládneme samy. Šťastie je mať vo svojom okolí ľudí, ktorí sú tu vždy pre vás. Šťastie je to, keď dávate presne to, čo dostávate. Šťastie je láska. Šťastie je skutočne priateľstvo. Šťastie nie je o dokazovaní si, učení a pretváraní toho druhého. Šťastie je nájsť ľudí, ktorí vám vyhovujú už len tým, že sú. Šťastie je otvoriť správne dvere, no ak iba potvoríte, tak nezistíte, čo sa v skutočnosti skrýva za oponou... Ak máte tých správnych ľudí vo svojom okolí, tak zrazu aj škola je príjemné miesto. Viete, čo chcem s tým povedať?

Áno, najskôr sa musíte popáliť. Najskôr zlyháte. Najskôr vám život ukáže svoju silu. Padnete. Ale potom vyjdete z toho ako víťazi a to všetci chceme... Byť šťastní a spokojní. A dá sa to! Treba veriť, vytrvať a to príde samo... Dúfam, že sa vám tento krátky článok páčil a teším sa na vás už nabudúce. Do komentára mi môžete napísať či ste šťastní a spokojní? Prípadne, čo vám v živote chýba? Teším sa na vaše komentáre... 

xoxo

Aďka