Stalo sa - Nestalo sa #20

Opäť tu máme tento článok, ktorý ja osobne milujem. Hlavne, keď sa pozriem spätne. Nie je nad ten pocit, keď máte možnosť si niekde pozrieť svoje zážitky. Zážitky, ktoré stoja fakt za to a majú pre mňa nejakú hodnotu. Najlepšie na tom je to, že tu máme už 20. diel. Som inak rada a ďakujem! Ďakujem za vás a ďakujem za všetko. Toto posledné obdobie je veľmi zaujímavé pre mňa, keďže hľadám samu seba a snažím sa nájsť veci, ktoré ma bavia a tiež ľudí, ktorí sú vždy pri mne. Je to ťažké, keďže nevidíme ľuďom do hláv. Chcela by som mať takú schopnosť, to by mohlo byť fakt zaujímavé. A nájsť samu seba. To je ešte ťažšie. Mali ste čas, kedy ste nevedeli čo spraviť? Aký krok spraviť? A keď ste spravili krok vpred, tak ste mali pocit, že je to krok vedľa? Presne takto som sa cítila toto obdobie. Teda iba niekedy, lebo mám skvelých priateľov, ktorí sa snažia ma rozveseliť a pomáhajú mi vo všetkom. A aké zážitky som teda mala toto obdobie? To už nižšie v článku... 

Posledné  obdobie sme sa s rodinou sústredili na našu starkú, ktorá oslávila v tomto mesiaci krásne 89. narodeniny. Oslávili sme to veľkou tortou, časom s najbližšími a to je asi to najcennejšie. Ešte takto jej prajem ešte raz veľa zdravia, šťastia a hlavne pohodlia. Nech tu s nami ešte pár rokov pobudne :) Starkú naša návšteva potešila a vidieť jej úsmev... to vám rozžiari deň a aj celý týždeň, ba mesiac.

Na ďalšej fotke sa nachádzam ja s mojimi kamarátmi, ktorých poznám asi dva roky aj s cestou, no za tú dobu sme si našli cestu k sebe. Ešte nám tu jedna osoba chýba, ale tak možno nabudúce bude fotka aj s tou osobou. Čas, keď sa môžete smiať s ľuďmi bez toho, aby ste sa báli, že niečo poviete vedľa, tak to je tá správna partia a ten správny čas. Najlepšie je, že máme rovnaký sarkazmus a to sa teda už cení. 

Na tejto fotke som v Nitre, kde sme boli pozrieť preteky Spartan Race. Bol aj špeciálny článok tu na blogu. Ja som si tie preteky užila a verím tomu, že raz si to zabehnem aj sama, no to je ešte asi na dlhé trate, no nikdy nehovor nikdy :) Chystáte sa niekto do Valče?

Túto fotku milujem. Som na nej s Monikou, kamoškou. Poznáme sa už niekoľko rokov a prežili sme si už toho naozaj dosť. A stále sme spolu. Nás už asi nič nerozdelí... Toto posledné obdobie sme chodili spolu zas častejšie von a darilo sa nám to asi týždeň. Potom povinnosti rozhodli, že nie je čas, no naplánovali sme si krásne leto.... a vy budete pri nás.

Aj tento mesiac som fotila nové produkty. Konkrétne na tejto fotke je rúž od značky Revlon. Je skvelý a na leto farbička ako stvorená. Ja ho milujem! A už teraz ho mám stále na perách. Vonku sa nám krásne oteplilo a to znamená, že väčšinu času som vonku a slním sa - zbieram vitamín D zo slnka. Snáď mi to pomôže a možno nebudem ani biela ako stena. :) :) :)

 Čo k tejto fotke dodať? Asi toľko, že niekedy sú dni, kedy máte bláznivú náladu a pri fotení rúžov vám to niekedy aj takto ujde. A tak... žijeme len raz, no nie? Ja sa snažím svoju bláznivú stránku neskrývať, veď nikdy netreba nebíjať to dieťa v nás. Verte, že žije v každom z nás, len je na nás či mu otvoríme bráni. Ja mám 21 rokov, no stále ho púšťam sem tam sa vyvetrať - hlavne, keď som so správnymi ľuďmi. 

Táto ďalšia fotka je vlastne symbol toho, že som cestovala. Cestovala som všade -tade za ľuďmi, ktorých mám rada a oni mňa. Užívala som si s nimi každú chvíľu. Tiež som cestovala do školy, kde mám skúškové obdobie. Čakajú ma asi tri skúšky ešte a verím, že to dám. Zatiaľ som dala všetky na prvé termíny :)

Na tejto fotke som opäť so spolužiačkou. Spriaznená duša. úplne rovnaká vlna. Trošku tichšia osoba, ale o to viac milovaná. Ten čas s ňou prosto stojí za to a nenahradí ho nikto a nič. Ak vy máte v triede takú spriaznenú dušu?  Napíšte mi do komentára...

Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. Toto posledné obdobie hodnotím celkom pozitívne, aj keď v ňom boli zmeny, ktoré musím vstrebať do seba a nejako sa s tým naučiť žiť. Ale to je život. Do komentára mi môžete napísať čo chystáte na leto? Nejaké festivaly? Akcie? Dajte tipy! Teším sa na vaše komentáre... 

xoxo

Aďka