Zmena je život #3 (Strach ako emócia)

Ako ste si mohli všimnúť, tak posledné dva Pondelky som vám zverejňovala články z motivačnej sekcie. Musím sa priznať, že som veľmi rada za ohlasy, ktoré ste mi písali či už priamo pod článok alebo do správy na FB. Ďakujem! Čo vám poviem v dnešnom diely? V dvoch predchádzajúcich dieloch som vám hovorila o mojej strednej škole, opisovala som vám prvé kroky, vysokú školu a tiež to, čo mne pomáhalo. V dnešnom diely by som sa rada sústredila na strach. Takto to znie veľmi obšírne, no nechcem vám tu hovoriť nejaké veľké poučky o strachu a o prekonávaní. Chcela by som vám to povedať tak, ako som to pochopila ja. A prečo práve táto téma? Myslím si, že strach je vec, ktorá nám bráni vo všetkom - splneniu cieľa, splneniu snov, v práci, v škole. Strach je všade... Či ho chceme alebo nie. A práve preto je to dnešná téma... Verím, že sa vám dnešný článok bude páčiť a poďme už rovno na konkrétny článok... 

Zamysleli ste sa niekedy nad slovom strach? Čo slovo strach vôbec znamená? Čo je strach? Aké strachy máme? Máme vôbec nejaké? Nie sú to len iné zakryté emócie? Jeden krásny večer som sa nad týmto zamyslela. Nedalo mi to, keďže som sa pred tým učila filozofiu, resp. som si čítala knihu. Už vtedy definovali strach a vnímali ho. Určite je vám dobre známe, že napríklad ani tma neexistuje. Podľa fyziky teda :) Tma je vlastne nedostatok svetla. A mene vtedy napadlo... Existuje strach? Alebo je to len nedostatok inej emócie? Napríklad odvahy? Na internete nájdete množstvo poučiek o strachu. Strach je definovaný ako negatívna emócia vyvolaná blížiacim sa zla, resp. zla, ktorý vnímame v našej hlave. Vidíte? Je to ako začarovaný kruh. Zlo tiež neexistuje vo svojej podstate ... je to len nedostatok dobra. Jedna negatívna emócia dokáže roztočiť celý kruh ďalších negatívnych emócii a potom sme v začarovanom kruhu a nejde nám z toho vybočiť. Jeden filozof dokonca povedal, že strach je len forma lenivosti. Bojíme sa posunúť z daného miesta, aby sme nestratili to, čo máme. Existuje množstvo názorov a je veľmi zaujímavé, že dnes je 21. storočie, no strach je tu stále s nami a dokonca sa stáva veľmi silnou emóciou v našich životoch. 

Strach si môžeme aj nemusíme uvedomovať. Koľkokrát ste sa báli? V živote sa bojíme veľmi často. Chcene alebo nechcene. Bojíme sa ísť do školy, lebo nemáme úlohu. Bojíme sa ísť na skúšku, lebo vieme, že sme si to prešli iba po desiatu otázku. Bojíme sa ísť do práce, lebo budeme zas meškať a máme zlého šéfa. Bojíme sa robiť to, čo nás baví a napĺňa, lebo žijeme v zlom sociálnom a spoločenskom prostredí. Bojíme sa v podstate žiť, lebo sa bojíme, čo na to povedia iní ľudia. Vo svojej podstate sa celý život bojíme. Ale prečo? Prečo je to tak? Prečo nás strach doslova ovláda? Prečo ovláda našej životy? Veď strach nie je reálna vec, ktorá by nám mohla ublížiť. Strach je len v nás a my ho živíme. Tak prečo ho živíme? Áno... je lepšie si povedať ja mám strach a cúvnuť. Cúvame od našich snov. Prečo ale neprekročíme túto hranicu a nezačneme žiť? Prečo dávame dobrovoľne strachu takú silu? Mne je jasné, že strachu sa určite nezbavíme. To zas taká naivná nie som. Ale môžeme ho obmedziť, nie? Môžeme povedať NIE. Ale my ľudia sme sa radšej naučili cúvnuť. Vzdať sa v podstate bez boja. Radšej budeme pekne v pohodlí, ovládaní strachom pár minút v rozhodujúcich situáciach ako sa svojej emócii postaviť a potom byť na vrchole. Nejde o to prekonať 10 ľudí pre vami. Ide o to, aby ste vedeli prekonať seba. Ja viem, že je to ťažké a postaviť sa strachu fakt nie je jednoduché. Sama mávam stavy, kedy sa fakt bojím. Či už kvôli skúške alebo z iného dôvodu. Dôležité je začať, aby ste spravili prvý krok a uvidíte, čo všetko dokážete... 

Strach ale nikdy nezničíme. Vždy tu je... musíme sa ho naučiť ovládať a potlačiť ho minimum v našej hlave a všetko bude super. Strach je niečo ako chrípka, ako vírus. Začína to maličkosťou a keď si nevšimneme príznaky, tak to môže nabrať naozaj veľké grády. Ako začína strach? Aká je hlavný náznak, že je niečo zle? Je to otázka. Aká? Je to otázka " čo ak..?". Čo ak sa im to nebude páčiť? Čo ak sa zakokcem? Čo ak nedostanem dobrú známku? Čo ak si nespomeniem na odpoveď? Čo ak prídem neskoro? Čo ak ma vyhodí? Čo ak nebudem mať peniaze na nájom? Čo ak nezapadnem do spoločnosti? A teraz ruku na srdce... Koľkokrát denné alebo týždenne hovoríme slovné spojenie "Čo ak?" ??? Verím tomu, že is to možno neuvedomujete, no denne slovo čo ak používame. Minimálne pred skúškou prácou. Možno aj nechcene, no povieme to. To je tým, že strach je stále v našom živote, ale to je normálne. Keby zas strach nebol, tak by sme nemohli rásť. Ako som spomínala vyššie. Strach začne jednou negatívnou myšlienkou, tá posunie ďalšiu a tá ďalšiu a ani sa nenazdáte a váš svet bude iba o negatívnych myšlienkach, ktoré začali úplne nevinne s jednou otázkou.

V tomto článku vám nepoviem návod ako sa strachu zbaviť. To ani nejde. Ide s ním bojovať. Je len na každom či chceme bojovať s ním alebo sa mu úplne oddáme. Ja verím tomu, že väčšina z vás s ním už bojuje a kto nie, tak hádam začne. Žiaľ, nejde sa pripraviť na strach. Keď strach nastane, tak vtedy treba sa mu postaviť a nedovoliť mu, aby vás ovládol a zabránil splneniu vášho cieľu. Taká malá rada je to, že sa zastavte. Nadýchnite sa. Povedzte si, že vy to jednoducho dáte a nemáte inú možnosť. A choďte... Ukážte im, že vy na to skutočne máte a dokážete to, čo niekto považoval za nemožné. Život je veľká jedna voľba. Každý deň robíme voľby, tak ja si volím boj so strachom. A čo vy? Čo volíte vy?

Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil a teším sa na ďalší článok, ktorý bude snáď čoskoro aj z tejto témy. do komentára mi môžete napísať čoho ste sa báli naposledy? A čo volíte? Bojovať zo strachom alebo niečo iné? Teším sa na vaše komentáre...

xoxo
Aďka