Ahojte :)
Opäť tu je trošku iný článok ako o kozmetike a konečne sa vrátime k úvaham. Dlho som nemala náladu písať takéto články, tak som celkom rada, že nálada konečne dorazila. Už mi to chýbalo. Viete, písať motivačné články nie je jednoduché. Ani nie z toho dôvodu, že musíte mať ucelené myšlienky, ako skôr z toho, že som obyčajný človek, ktorý nežije motivačným životom každý deň. Tento článok a aj jemu podobné sa tvoria vtedy, keď mám dobrú náladu a inšpiráciu niečo napísať v tomto štýle. Je to zložité. To by stačilo na úvod a ideme rovno na článok!
Zamysleli ste sa niekedy nad silou slov? O tom bude dnešný článok. Keď sa povie sila slov, tak mňa hneď napadne šikana. Ani neviem prečo. Sila slov je veľmi veľká a niekedy si to ani neuvedomujeme, že jedno slovo, ktoré z nás vyletí aj keď napríklad iba v hneve, môže niekoho zložiť na absolútne dno. Najčastejšie som sa s tým stretávala v škole. Nie priamo, no moji spolužiaci boli aj dobrí, no aj zlí. Tí, zlí ľudia dávali najavo slabším, že sú niečo viac, pritom neboli. Slabší to nezvládali a často mávali zlú náladu alebo aj niečo horšie. Človek si neuvedomí, že pre neho zdanlivo hra môže niekomu ublížiť. Na konci deviateho ročníka sme sedeli v triede a jeden spolužiak, ktorý s nami bol iba niečo okolo jedného roka, chcel niečo povedať. Učiteľka mu dala priestor. Ďakoval nám, že sa konečne cítil ako človek v kolektíve. To bola podstata jeho predslovu. Všetkých nás dojal. My sme mu vedeli spraviť priestor, aby sa cítil dobre. On zato šikanoval jedného "slabšieho" spolužiaka. Prečo? Lebo sa cítil konečne väčší ako druhý človek a potreboval to využiť. Ja mu to nezalievam, keďže si myslím, že to skôr potrebovalo jeho svedomie alebo ego, ktoré si musel zdvihnúť zo samého dna. Teraz trošku preháňam, ale hádam mi rozumiete. Váha slov je veľká. Môže byť použitá pozitívne alebo negatívne a je len na nás, akú formu si vyberieme.
Ako má byť človek pozitívny a motivovaný, keď má v živote iba ľudí, ktorí ho nechápu, karhajú ho a hovoria ako nič nedokáže? Bodaj by niečo dokázal. Je aj vedecky dokázané, že človek, ktorému budete stále hovoriť, že nič nevie, že je zlý, že nič nedokáže, tak v skutočnosti naozaj nič nedokáže, lebo nadobudne pocit, že je to pravda. Stokrát povedaná lož sa stava pravdou a tu to platí na 100%. Preto je dôležité, čo vypúšťame zo svojich úst.
S touto témou je veľmi spätá téma sebavedomia. Neuvedomujeme si, že keď niečo povieme na adresu druhého človeka, že tým mu môžeme znížiť sebavedomie alebo naopak zvýšiť. Treba mať v živote vyvážené chvály, no aj karhania. Človek sa buduje a vyvíja práve skúsenosťami s inými ľuďmi. Keď niekoho budete iba kritizovať a zhadzovať, tak z neho nevyrastie nikdy úspešný človek. Vybudujete v ňom strach, že všetko pokazí a všetko čo robí je zlé. A to je naozaj katastrofa. Nikdy by sme si nemali dovoliť kaziť život iným. Skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým našim. Ak chceme zmenu, mali by sme začať od seba. Mali by sme žiť svoje sny. Keby každý jeden z nás žil svoje sen, tak by nemal čas riešiť život ostatných, keďže by si užíval ten svoj. Čo si o tom myslíte? Napíšte mi do komentára. Teším sa na ne. :)
Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil. :) Uvedomujete si silu slov? Chválite ľudí alebo iba ukazujete na chyby druhých? Napíšte mi do komentára. :)
xoxo
Aďka
Uvedomujem aj nie. Som si hlavne vedomá, že to, čo si o mne myslia druhý častokrát nevypovedá o mne... poznajú ma? Ak áno, ako dobre? Dosť dobre natoľko, aby mohli povedať, že som múdra? Inteligentná? Hlúpa? Neriešim... ako malá som bola šikanovaná kvôli svojej váhe, mala som komplexy, smiali sa mi, bola som utiahnutá... potom som na sebe začala pracovať, nielen fyzicky, ale aj po psychickej stránke... Dnes viem, že to, čo o mne iní hovoria, je ich vec... ;)
OdpovedaťOdstrániťDaniela
Som rada, že si sa z toho dostala a dnes vieš, že čo povedia iní ľudia, ťa zaujímať nemusí. To je dobrý pristup, málokto to zvládne :/
Odstrániť