Ahojte :)
Pred pár dňami som bola na mojom prvom hokejovom zápase. Nemohla som si vybrať lepší zápas ako práve tento. V tomto zápase sa stretli "Zlatí chlapci" a "Hviezdy Slovanu". Ľubomír Višňovský sa lúčil s kariérou a to vo veľkom štýle. My sme mali veľmi dobré miesta na sedenie, takže sme si celý zápas užili. Hneď vedľa nás bol FANKLUB Slovanu, takže sme boli trošku ohučaní, no napriek tomu sme si to užila a o to viac bola lepšia atmosféra. Bolo to parádne a moje prvé aj posledné dojmy boli poriadne pozitívne a som rada, že som tam mohla byť. A ako to prebiehalo konkrétne? To sa dozviete v článku.
Takto vyzeral koniec zápasu. Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, no mala som iba mobil :( Hádam to veľmi nevadí, a aj tak sa vám článok bude páčiť :)
Všetko to začalo autogramiádu v Centrály, kde sa zišlo naozaj veľmi veľa ľudí. Myslela som si, že tam bude menej fanúšikov, no nakoniec tam bolo aj cez 500 ľudí. Rad na podpisy bol neskutočne dlhý a točil sa po celom poschodí nákupného centra. Aj na fotkách môžete vidieť, že tam bola naozaj tlačenica. Ja som sa dostala aj na pódium, kde ma ochotný SBSkár pustil a dovolil mi spraviť pár fotiek, za čo mu dnes ďakujem. Musím povedať, že už na autogramiáde bola skvelá atmosféra. Trošku boli nervy, keďže bolo každému jasné, že ľudia, ktorí stoja aj 200m od pódia sa nedostanú na miesto, kde sa podpisujú karty. Ľudia mali nervy, no nič zlé sa nedialo a neboli nejaké verejné konflikty. Hokejisti tam boli iba hodinu, takže nemali reálny čas na každého jedného človeka- nefotili sa, nepodpisovali dresy či čiapky. Podpiskarta a čau. Nič viac. aj tak ľudí nestihli, keďže nemali záujem ostať dlhšie, no chápem, že mali už svoj program. Napriek tomu niektorí hokejisti zostali na vlastnú päsť a podpisovali sa, fotili.
Na autogramiáde bol aj Lukáš Adamec, ktorý zastupoval kultúru. Zaspieval možno dve pesničky a skončil tiež. Celkovo to bola veľmi rýchla akcia. S Lukášom sme stihli jednu selfie, ktorá sa celkom podarila a milujem takéto fotky! :) Viem, že je trošku rozostretá, no aj tak si ju cením!
A presuňme sa na štadión. Tu bola už mega atmosféra hneď od začiatku. Ideme ale od príchodu. Hneď na začiatku nás obkolesili firmy, ktoré ponúkali svoje produkty, ktoré ste museli aj tak nakoniec vyhodiť z tašky, lebo boli "ťažké" a môžete ich hodiť na ľad. Keď sme prešli všetkými kontrolami, tak sme prišli do vnútra. Keďže som tam bola prvýkrát tak som bola veľmi ohromená veľkosťou štadióna. Našli sme svoje miesto a sedeli sme a pozerali. Pred začiatkom sme si pozreli hokej malých hokejistov, kde hral aj syn hlavného aktéra - Ľubomíra Višňovského. Tiež má číslo 17 a bolo to veľmi milé. Tiež tam bola súťaž hokejistov, kto sa trafí do terča v bránke a to sa mne osobne veľmi páčilo. Najlepšie bolo rozcvičovanie hokejistov! :)
My sme sedeli vedľa fanklubu Slovanu, takže sme mali pekelnú atmosféru. Pokriky, zábava a úsmev na každom rohu. Milujem podobné akcie. Samotná hra bola veľmi priateľská a nič sa nepískalo. Najkrajší moment bol, keď sa zažali všetky svetielka a zrazu sa spravila emotívna chvíľka, kedy aj samotný Ľubomír Višňovský poďakoval všetkým, ktorí ho podporovali. Nakoniec sa stala veľmi krásna chvíľa. Keď už bolo pol štadióna preč, tak Višňovský prišiel pri fanklub Slovanu a poďakoval sa im. Ukazoval im, že si dáva dole pomyslený klobúk a dokonca si aj kľakol. To bolo naozaj milé. Fanklub stále skandoval jeho meno a kričal "Ďakujeme". Bolo to naozaj krásne a držím palce Ľubovi.
Dúfam, že sa vám dnešný článok páčil a teším sa na ďalší článok, ktorý bude už čoskoro. Do komentára mi napíšte či chodíte na hokej alebo ho pozeráte v telke? Teším sa na vaše komentáre.
xoxo
Aďka
0 Comments:
Zverejnenie komentára