BRATISLAVA TRIP: Železná studnička

Ahojte :)

Máme tu pokračovanie mojej krátkej letnej série, ktorá je o Bratislave a dnes vám môžem povedať, že bude aj takáto krátka recenzia z Tatier, ktoré sa v tejto dome chystajú. Späť k dnešnému článku. Dne tu máme pokračovanie a už je to druhý článok. Dnes sa pozrieme už na zelenú plochu, ktorá sa nachádza v Bratislave, no chodí tam veľmi veľa ľudí. Aj pri mojej návšteve tam bolo plno. Boli tam celé rodinky, dedovia s vnúčatami či aj denné tábory. Áno, ako ste si mohli prečítať z názvu článku, tak sa jedná o Železnú studničku. Ja som hore pri jazere nebola, no bola som v tom centre. 

Železná studnička je názov prímestskej rekreačno-oddychovej lokality v Bratislavskom lesnom parku. Nachádza sa v závere Mlynskej doliny, na katastrálnom území mestskej časti Nové Mesto v okrese Bratislava III. Lokalita svoj názov dostala podľa železitej vody, ktorá na tunajšom území pramenila. I keď časy najväčšej slávy Železnej studienky sú už dávno preč, jej história zanechala nezmazateľnú pečať v obraze spoločenského života starej Bratislavy. 

Dnešná Železná studienka, známa predovšetkým ako obľúbené výletné miesto Bratislavčanov, má vskutku zaujímavú a nádychom romantiky pretkanú minulosť. Prameň železitej minerálnej vody objavili začiatkom 19. storočia pravdepodobne vydrickí mlynári. Kým dovtedy vyierajúca voda odtekala bez úžitku, už v roku 1821 prišiel podnikavý muž s nápadom, ako železitý prameň využiť. Bol to stolársky majster Johann Tronner. 

Rovnako ako v minulosti aj dnes patrí Železná studienka k jednej z najvyhľadávanejších a najobľúbenejších prírodných lokalít v bezprostrednom okolí Bratislavy. Okrem prírodných hodnôt ju k tomu predurčuje dobrá dostupnosť motorovou dopravou, ako aj bicyklom či pešo. Lokalita je tiež križovatkou a východiskovým bodom viacerých turistických a cyklistických chodníkov.

Romantické a malebné zákutia Železnej studienky sú však už dávno minulosťou a jej čaro nám pripomínajú iba staré fotografie, príp. spomienky najstarších obyvateľov mesta. Miesto, na ktorom sa hrdo vypínala budova Ferdinandových kúpeľov, „okupujú“ nevzhľadné stánky, ktoré ani náznakom nepripomínajú niekdajšiu noblesu tohto miesta.

Istou náplasťou bola revitalizácia priľahlej Partizánskej lúky (hoci nie je súčasťou Železnej studienky), ktorá sa tak zmenila na pekný areál s kultúrno-oddychovou funkciou.

Skutočným oživením lokality bolo po dlhých rokoch chátrania spustenie sedačkovej lanovky na Kolibu v roku 2005, ktorú môžu využiť ako peší turisti, tak aj cyklisti.

Na mňa pôsobilo toto prostredie veľmi rodine. Človek tam naberie množstvo energie a ani sa tam nenudí. Miestna krčma ponúka aj celé obedy, takže si môžete pokojne dať aj rezeň, ak nie ste milovník piknikov. Videla som tam starých rodičov, ktorí kúpili vnúčatám guláš a potom aj druhé. Doma nevarili, išli do prírody a užili si super voľné chvíle. Myslím si, že je to aj pre človeka, ktorý tam ide sám. Oddýchne si a nemusí nič riešiť.  Určite sa tam dá stráviť aj celý deň.

Dúfam, že sa vám dnešný krátky článok páčil. Určite mi napíšte do komentára ak ste tam náhodou boli, prípadne mi napíšte aj to, či vás to zaujalo? Teším sa na vaše komentáre.  Ja sa tam určite niekedy vrátim a možno aj na celý deň, len je to ťažšie, keď Bratislava je vzdialená od môjho bydliska cez 200km. Ale určite sa tam vrátim.

xoxo

Aďka